bytosť, -ti ž.
1. osobnosť, duševná zložka, podstata človeka: celá jeho (jej) b.; Vydýchol z hlboka, akoby z koreňa svojej bytosti. (Pláv.) Znova som skúmal svoju bytosť. (Al.)
2. živý tvor: ľudská b., živá b., nadprirodzená b.; zemská b. (Tim.); stratiť drahú bytosť (Vans.); Ešte vraj stále žijú v lesoch nečisté bytosti. (Hor.);
bytostný príd. týkajúci sa bytosti, podstaty, vnútorný: b-á potreba (Chorv.); mať b. záujem na niečom;
bytostne prísl.: b. zrásť s niečím, b. spätý s niečím; b. dôležitý; b. cudzí niekomu