celok celku pl. N celky m. 1. ▶ súhrn jednotlivých častí tvoriacich jednotný útvar: prevádzkový, výrobný, administratívny c.; mestotvorný, urbánny c.; štátny, štátotvorný, územný c.; literárny, jazykový, novinársky c.; významový, myšlienkový c.; homogénny c.; ochrana prírodných celkov, fauny a flóry; Náhle sa mu stmelili do jasného celku nesúvislé spomienky z raného detstva. [J. Lenčo]; archeol. kmeňové, nálezové, hrobové celky 2. ▶ viac jednotlivcov spojených spoločnými záľubami, spoločným cieľom; syn. kolektív, spoločenstvo: reprezentačný, hosťujúci c.; vedúci c. súťaže; vytvárať záujmové celky