cez (cezo len v spojení cezo mňa; cezeň) predl. so 4. p.
1. vyjadruje prenikanie niečím, z jednej strany nejakého predmetu al. ohraničeného priestoru na druhú stranu, vnútrom niečoho, krížom: dívať sa cez oblok, počuť cez stenu; krv presakuje cez šaty; prerezať cez poly; hovoriť cez nos nosom, s nosovou rezonanciou;
2. vyjadruje prechod z jednej strany na druhú po povrchu al. ponad: ísť cez ulicu; most cez rieku, skok cez prekážky; prehodiť niečo cez plece; lámať cez koleno; prehnúť cez poly; predávať cez ulicu (napr. pivo) aj mimo výčapnej miestnosti
● dívať sa na niekoho cez plece povýšene, s pohŕdaním; pohádzať jedno cez druhé neporiadne; hovor. tára, trepe piate cez deviate rozpráva nezmysly; utekať, kričať, robiť niečo jeden cez druhého bez usporiadania, v neporiadku; spraviť čiaru cez rozpočet prekaziť plány; prejsť niekomu cez rozum oklamať, prekabátiť ho; ísť cez mŕtvoly bezohľadne prekonávať prekážky; len cez moju mŕtvolu proti mojej vôli, násilím; prerásť niekomu cez hlavu nedať sa viesť, vymknúť sa spod vplyvu;
3. pomedzi: prekĺznuť cez prsty; Tých (rytierskych románov) mu zopár prešlo cez ruky. (Taj.)
● hovoriť s niekým cez zuby neochotne, nevrlo; usmievať sa cez slzy plakať a smiať sa zároveň;
4. vyjadruje prostredníctvo, sprostredkovanie: podať žiadosť cez podateľňu; cez národné výbory prostredníctvom NV;
5. vyjadruje trvanie deja v čase, počas, za: cez prázdniny, cez deň, cez celý život, cez desiatu, cez vojnu; „pracovať cez čas“, správ. nad čas