chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča; vydrž, ch. moje;
chúďatko -a -tiek, chudiatko -a -tok s. zdrob. expr.
chúďa -ďaťa pl. N a A -ďatá/-dence G -ďat/-deniec s. expr. ▶ úbohé, slabé, bezbranné stvorenie; poľutovaniahodná bytosť; syn. chudáčik, úbožiatko: poď sem, ty moje ch.!; natrápilo sa, ch., už od mala; chúďatá deťúrence!; chúdence deti trpeli hladom; Toto chúďa mi vlastný otec prisúdil za ženu len preto, že malo murovaný dom. [L. Ťažký]; Nechcelo sa, chúďa, ešte vydávať. [V. Šikula]; Ona sa odteraz od svojich chúdeniec ani nepohne. [A. Vášová]; Sardínčania chytajú lastovičky do sietí, potom tie chúdence ošklbú a hodia na pekáč. [L. Ballek] ▷ chúďatko -ka -tiek s. zdrob. expr.: čo sa, ch., natrápilo; Polež si, kým uvarím harmanček. Chúďatko moje. [K. Jarunková]
chúďa slabý, úbohý, bezbranný tvor: ochorelo, chúďa • expr.: chúďatko • chudiatko • chudáčik: nebuď smutné, chúďa, chúďatko, chudiatko moje • expr.: úbožiatko • nebožiatko: úbožiatka, nebožiatka zostali samy • expr. zried.: neboža • úboža (Urban)
chúďa, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. slabé, krehké stvorenie, úbožiatko; nešťastný tvor, hodný poľutovania: A dieťa, chúďa, ochorelo. (Taj.);
chúďatko, -a, -tiek i chudiatko, -a, -tok str. zdrob. expr.
(jedno) chúďa; (bez) chúďaťa; (k) chúďaťu; (vidím) chúďa; (ó) chúďa!; (o) chúďati; (s) chúďaťom;
(tri) chúdence, chúďatá; (bez) chúďat, chúdeniec; (k) chúdencom, chúďatám; (vidím) chúdence, chúďatá; (ó) chúdence, chúďatá!; (o) chúďatách, chúdencoch; (s) chúdencami, chúďatami;