charakter [-t-] -ru L -re pl. N -ry m. ⟨gr.⟩ 1. i psych. ▶ súhrn zdedených al. získaných duševných vlastností človeka prejavujúcich sa v jeho správaní, konaní a spôsobe myslenia; syn. povaha: pevný, mužný ch.; mať, prejaviť, ukázať dobrý, slabý, svojrázny ch.; deformácia charakterov; škola formuje ch. žiaka; pretvárka kriví ch.; práca v misiách je skúškou charakteru, odvahy a vytrvalosti; charaktery ľudí nemožno zmeniť; Žandárovi prisudzoval iný charakter, pletky so susedou robili ho v Antalových očiach horším. [L. Ballek]; Ak máte čo len za necht úsudku, naučíte sa veľmi rýchlo rozoznávať charaktery. [M. Zelinka] 2. ▶ človek s kladnými morálnymi vlastnosťami; pevná, čestná, spoľahlivá, statočná povaha: bol to naozaj ch.; zachoval sa ako ch.; je to umelec s charakterom; človek bez charakteru nečestný, bezcharakterný; mať, nemať ch. byť, nebyť zásadový, čestný; Skorumpovaný človek nemá charakter. [Sme 1995] 3. ▶ súhrn podstatných, príznačných vlastností veci, javu; syn. povaha, ráz: medzinárodný, krajový ch. výstavy, podujatia; normatívny ch. príručky; osobitý ch. prostredia, diela; dôverný ch. informácií; opatrenia finančného, politického, sociálneho charakteru; stretnutie malo informatívny ch.; ch. práce sa zmenil 4. div., film. ▶ súhrn charakteristických (špecifických) čŕt postavy, divadelná, filmová, literárna postava: vo filme je množstvo gagov, charakterov ◘ fraz. kriviť niekomu charakter (obyč. o okolnostiach, stavoch) pôsobiť nepriaznivo na formovanie niečích vlastností, názorov, hodnôt; peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť