charakterizovať nedok. i dok.
1. pod(áv)ať charakteristiku: ch. dobu, dielo, postavu; výstižne ch. politickú situáciu
2. iba 3. os. iba nedok. byť charakteristický pre niekoho, niečo, vyznačovať: druhú polovicu 20. storočia ch-je vedecko-technický rozvoj
charakterizovať [-t-] -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. i dok.
charakterizovať [-t-] -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. i dok. (koho, čo) 1. ▶ podávať, podať opis podstatných, typických znakov, vlastností osoby al. veci, bližšie určovať, určiť, definovať: stručne, výstižne ch. osobu, postavu; ch. dielo niekoľkými slovami; situáciu charakterizujem ako kritickú; pokúsili sa ch. dobrého učiteľa; trojuholník charakterizovaný jedným pravým uhlom je pravouhlý trojuholník; Starší profesori sa na Považana ešte pamätali a charakterizovali ho ako nadaného, premýšľavého, no vzdorovitého študenta. [Š. Žáry] 2. iba v 3. os. nedok. ▶ byť charakteristický pre niekoho, pre niečo, byť príznačným znakom niekoho, niečoho, vyznačovať sa niečím: ten prejav ho úplne charakterizoval; starobu často charakterizujú choroby; modernú krajinu charakterizuje vysoký stupeň elektronizácie ▷ dok. i k 1 ↗ ocharakterizovať
charakterizovať nedok. i dok. ‹g›
1. (koho, čo) podávať, podať niečiu, nejakú charakteristiku: ch. konajúce osoby (drámy); ch. novú divadelnú hru
2. byť príznačným, charakteristickým znakom niekoho, niečoho: tento postoj ch-uje celú generáciu
charakterizovať 1. výstižne zachytávať podstatné, význačné črty, vlastnosti osoby al. veci • vystihovať • postihovať: autor v románe dobre charakterizuje, vystihuje pomery za socializmu; zámer postihovať skutočnosť zo všetkých stránok
2. byť charakteristický pre niekoho, niečo • vyznačovať: charakterizuje ho, vyznačuje ho pracovitosť
vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadať • vypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestať • vycítiť • vytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmysel • expr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchod • kniž.: vyhmatať • vyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabiny • postihnúť • postrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajú • hovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamih • zachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo • kniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)
2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premeny • hovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludnia • charakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo
charakterizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (koho, čo)
1. vystihovať, vystihnúť význačné črty a vlastnosti osoby al. veci: výstižne ch. súčasnú politickú situáciu; Dielo Bernolákovo krásne charakterizoval J. M. Hurban. (Škult.)
2. (len v 3. os.) len nedok. byť charakteristický (-é) pre niekoho, pre niečo, vyznačovať: človeka charakterizuje schopnosť myslieť; výrobné vzťahy v kapitalizme charakterizuje vykorisťovanie človeka človekom