chlapec -pca V -pče/-pec m.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.; narodil sa jej ch.
2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje
3. hovor. milý: (ne)mať ch-a
4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali; hôrni ch-i jánošíkovci;
chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;
chlapčensky prísl.: ch. sa správať;
chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;
chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko -a s. i m. zvel.
chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: malý, veľký ch.; sedemročný, maloletý, neplnoletý ch.; dobrý, citlivý, neposlušný ch.; mestský, vidiecky ch.; majú troch chlapcov; narodil sa im ch.; stále pôsobí ako ch.; chlapci sa pobili; Len si ešte naber, chlapče, pochutnaj si na kompóte. [E. Farkašová]; Chlapci odídu do školy a v celom byte je odrazu ticho. [K. Bendová] □ byť ostrihaný na chlapca nakrátko 2. ▶ mladý slobodný muž; syn. mládenec, mladík, šuhaj: správny, slušný, šikovný ch.; náš ch. bude promovať náš syn; Chlapci, stačí, keď vydržíme do konca tejto svinskej vojny. [P. Andruška] 3. hovor. ▶ mladý muž v ľúbostnom vzťahu k mladej žene, milý; syn. priateľ: prišiel aj dcérin bývalý ch.; našla si nového chlapca; veľmi si preberala v chlapcoch; chodiť s chlapcom; A potom sa opýtal: Ty si ešte nemala chlapca? [V. Mináč]; Pomyslela si, že svojho chlapca navždy stratí. [R. Sloboda] 4. hovor. ▶ (často v športovej sfére) dospelá osoba mužského pohlavia; muž vôbec: chlapci hrali ako o život; naši chlapci vyhrali zápas; chlapci, držte sa! ◘ fraz. byť [ako/ani] malý chlapec správať sa ako malé dieťa; chlapec ako buk zdravý, mocný; tešiť sa ako [malý] chlapec veľmi, úprimne sa radovať; pejor. zaobchádzať s niekým ako so sopľavým/s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva; hôrni chlapci zbojníci, jánošíkovci; chlapci od muziky hudobníci; od [malého] chlapca od detských čias, od útleho veku ◘ parem. starci dvakrát chlapci starí ľudia sa často správajú ako deti ▷ chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: dvojročný, pekný, neposedný ch.; fontána s cikajúcim chlapčekom; chlapčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: pojašené ch.; roztopašné chlapčiská; pamätám si ťa ešte ako malého chlapčiska; Nech si chlapčisko vyhodí z hlavy, že mu urobím kvôli. [A. Habovštiak]; Chlapec bol šikovný, zavše trochu bezočivý ako väčšina mestských chlapčiskov. [L. Ballek]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.
1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.
● za ch-a v mladosti;
2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť
● hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;
chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;
chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;
chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;
chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.
(jeden) chlapček; (bez) chlapčeka; (k) chlapčekovi; (vidím) chlapčeka; (ó) chlapček!; (o) chlapčekovi; (s) chlapčekom;
(štyria) chlapčekovia; (bez) chlapčekov; (k) chlapčekom; (vidím) chlapčekov; (ó) chlapčekovia!; (o) chlapčekoch; (s) chlapčekmi;