chlap -a m.
1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.; pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný
2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.
● ch. ako hora statný; ch. ako buk zdravý; (prišli) do ch-a všetci; ch. na mieste pravý; zachovať sa ako ch. čestne;
chlapský príd.: ch. hlas; ch-á robota ťažká; ch-á reč priama;
chlapsky prísl.: ch. sa držať;
chlapskosť -i ž.;
chlapstvo -a s. mužskosť;
chlapisko -a s. i m. zvel.
chlap -pa pl. N -pi m. 1. ▶ dospelý človek mužského pohlavia; syn. muž: urastený, zavalitý, statný, tučný ch.; pekný, starý, zdravý, bradatý ch.; veď si už dospelý ch.!; chcel ukázať, aký je ch. chcel ukázať, koľko má sily; Taký to bol chlap, akého treba pohľadať, vysoký vyše dvoch metrov. [L. Ťažký]; Jemu a ešte zopár chlapom sa podarilo v ostatnej chvíli prebehnúť nazad. [L. Ballek]; Keď sa traja mocní chlapi zapreli do káry, hneď to šlo ľahšie. [J. Balco]; Niekedy to boli drsní chlapi, ale v jej prítomnosti akoby sa vrátili do detských čias. [O. Med] 2. ▶ nositeľ kladných mužských vlastností, silný, šikovný, nebojácny muž: čestný, pravý, riadny, správny, tvrdý ch.; stal sa z neho súci ch.; ozajstný ch. veľa znesie; vojna z neho urobila chlapa dospel; Kto nie je vojak, nie je chlap! [P. Jaroš]; Surniak je ostrý chlap. [J. Papp]; Všetci sa mu smejú, že je onuca a nie chlap! [Vč 1979] 3. iba V chlape hovor. expr. ▶ pri zvolaní, upozornení, výzve, oslovení (obyč. karhavo, vyčítavo, nahnevane, zlostne a pod.): ch. mizerný, nepodarený!; čo to robíš, ch. jeden!; Chlape, ta ber kapsu a slaninu a ta, za starým otcom. [V. Ferko] 4. hovor. ▶ ženatý muž vo vzťahu k žene, manžel, muž: môj ch.; prišla aj so svojím chlapom ◘ fraz. chlap ako buk mocný, urastený, zdravý muž; chlap ako hora statný, vysoký, urastený muž; chlap ako zo železa tvrdý, nepoddajný muž; zachovať sa ako [správny] chlap v správaní sa prejaviť čestne; buď chlap! vzmuž sa!; čertovský chlap prešibaný muž; chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste muž, ako má byť, statočný muž; [je z neho/je už] hotový chlap je už dospelý, skúsený, zrelý muž; [prišli] do [jedného] chlapa všetci; slabý chlap a) telesne slabší muž b) zbabelý muž, slaboch; [stáť/bojovať] chlap proti chlapovi fyzicky sa stretnúť a bojovať muž s mužom; [robiť/vládať/zjesť] za chlapa (o žene, o dieťati) ako chlap, veľa ◘ parem. slovo robí chlapa (muž) má vždy dodržať slovo, sľub ▷ chlapisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš sused je veru riadne ch.; hrmotné ch.; statný ch.; ch. jeden nepodarený; No, povedz, čo chceš, ty chrúst!, skríklo na neho to ozrutné chlapisko. [A. Bednár]
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
chlap, -a m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel som už byť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý
● do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;
2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.
● ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;
3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;
4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);
chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká
● ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;
chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;
chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;
chlapstvo, -a str.
1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)
2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)
3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);
chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.
(jeden) chlap; (bez) chlapa; (k) chlapovi; (vidím) chlapa; (ó) chlap!; (o) chlapovi; (s) chlapom;
(traja) chlapi; (bez) chlapov; (k) chlapom; (vidím) chlapov; (ó) chlapi!; (o) chlapoch; (s) chlapmi;