Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

chlap -a m.

1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.; pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný

2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.

ch. ako hora statný; ch. ako buk zdravý; (prišli) do ch-a všetci; ch. na mieste pravý; zachovať sa ako ch. čestne;

chlapský príd.: ch. hlas; ch-á robota ťažká; ch-á reč priama;

chlapsky prísl.: ch. sa držať;

chlapskosť -i ž.;

chlapstvo -a s. mužskosť;

chlapisko -a s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chlap ‑a m.; chlapský; chlapsky prísl.; chlapskosť ‑i ž.; chlapstvo ‑a s.; chlapisko ‑a ‑písk/‑piskov s. i m.

chlap -pa pl. N -pi m. 1.dospelý človek mužského pohlavia; syn. muž: urastený, zavalitý, statný, tučný ch.; pekný, starý, zdravý, bradatý ch.; veď si už dospelý ch.!; chcel ukázať, aký je ch. chcel ukázať, koľko má sily; Taký to bol chlap, akého treba pohľadať, vysoký vyše dvoch metrov. [L. Ťažký]; Jemu a ešte zopár chlapom sa podarilo v ostatnej chvíli prebehnúť nazad. [L. Ballek]; Keď sa traja mocní chlapi zapreli do káry, hneď to šlo ľahšie. [J. Balco]; Niekedy to boli drsní chlapi, ale v jej prítomnosti akoby sa vrátili do detských čias. [O. Med]
2.nositeľ kladných mužských vlastností, silný, šikovný, nebojácny muž: čestný, pravý, riadny, správny, tvrdý ch.; stal sa z neho súci ch.; ozajstný ch. veľa znesie; vojna z neho urobila chlapa dospel; Kto nie je vojak, nie je chlap! [P. Jaroš]; Surniak je ostrý chlap. [J. Papp]; Všetci sa mu smejú, že je onuca a nie chlap! [Vč 1979]
3. iba V chlape hovor. expr.pri zvolaní, upozornení, výzve, oslovení (obyč. karhavo, vyčítavo, nahnevane, zlostne a pod.): ch. mizerný, nepodarený!; čo to robíš, ch. jeden!; Chlape, ta ber kapsu a slaninu a ta, za starým otcom. [V. Ferko]
4. hovor. ▶ ženatý muž vo vzťahu k žene, manžel, muž: môj ch.; prišla aj so svojím chlapom
fraz. chlap ako buk mocný, urastený, zdravý muž; chlap ako hora statný, vysoký, urastený muž; chlap ako zo železa tvrdý, nepoddajný muž; zachovať sa ako [správny] chlap v správaní sa prejaviť čestne; buď chlap! vzmuž sa!; čertovský chlap prešibaný muž; chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste muž, akobyť, statočný muž; [je z neho/je už] hotový chlap je už dospelý, skúsený, zrelý muž; [prišli] do [jedného] chlapa všetci; slabý chlap a) telesne slabší muž b) zbabelý muž, slaboch; [stáť/bojovať] chlap proti chlapovi fyzicky sa stretnúť a bojovať muž s mužom; [robiť/vládať/zjesť] za chlapa (o žene, o dieťati) ako chlap, veľaparem. slovo robí chlapa (muž) má vždy dodržať slovo, sľub
chlapisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš sused je veru riadne ch.; hrmotné ch.; statný ch.; ch. jeden nepodarený; No, povedz, čo chceš, ty chrúst!, skríklo na neho to ozrutné chlapisko. [A. Bednár]

chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

3. p. manžel


manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chlap, -a m.

1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel sombyť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý

do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;

2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.

ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;

3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;

4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);

chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká

ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;

chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;

chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;

chlapstvo, -a str.

1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)

2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)

3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);

chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.

Morfologický analyzátor

chlapiť nedokonavé sloveso
(ja) chlapím VKesa+; (ty) chlapíš VKesb+; (on, ona, ono) chlapí VKesc+; (my) chlapíme VKepa+; (vy) chlapíte VKepb+; (oni, ony) chlapia VKepc+;

(ja som, ty si, on) chlapil VLesam+; (ona) chlapila VLesaf+; (ono) chlapilo VLesan+; (oni, ony) chlapili VLepah+;
(ty) chlap! VMesb+; (my) chlapme! VMepa+; (vy) chlapte! VMepb+;
(nejako) chlapiac VHe+;

chlap podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) chlap; (bez) chlapa; (k) chlapovi; (vidím) chlapa; (o) chlapovi; (s) chlapom;

(traja) chlapi; (bez) chlapov; (k) chlapom; (vidím) chlapov; (o) chlapoch; (s) chlapmi;

Chlap Chlap
chlap
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlap veľa učiť, ako vravel otec. Ten chlap sa mi inštinktívne nepáčil. Otec
G (bez) chlapa Bol to taký veľký kus chlapa , keď sa tak nad ňou týčil. Keď
D (k) chlapovi priťarbavá. Neobetujte kvôli chlapovi svoju prácu.“ Kathryna síce
A (vidím) chlapa patrili. Desať šilingov týždenne na chlapa , čo na londýnskych lodiach
V (ó) chlap! ovocie, ktoré treba odtrhnúť, chlap mizerný! Jedného dňa som ju videl,
V (ó) chlape! volať Grega Lyncha. „Tichšie, chlape !“ okríkol ho Lynch z jedného
L (o) chlapovi Väčšina žien túži po urastenom chlapovi , ktorý im ponúkne bezpečie
I (s) chlapom paholok, keby si bol čo len trochu chlapom , nezrádzal by si jej príbuzných,
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) chlapi vstúpili do búdy nadporučík a jeho chlapi . A čoskoro vyšla najavo pravda,
G (bez) chlapov tráve sa váľa,“ žaloval ďalší z chlapov . „Ako vy doteraz,“ zašomral vedúci
D (k) chlapom všetkých strán a potom prikázal chlapom , čo šli s ním, aby sa zapreli
A (vidím) chlapov vylodili, užasol som pri pohľade na chlapov v člne. Veslovali, akoby im šlo
L (o) chlapoch pravidelne tri partie po šiestich chlapoch . V rámci Radošinskej doliny však
I (s) chlapmi a dobre vedel, že s takými chlapmi sa musí rátať. Útočníci si to

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor