chmára, -y, chmár ž.
1. tmavý, daždivý oblak, mrak, mračno: Na oblohe viseli šedivé chmáry. (Gráf); sťahujú sa ch-y, valia sa ch-y; ťažké ch-y, snehové ch-y;
pren. hroziace nebezpečenstvo, nešťastie, veľká starosť, smútok ap.: Chmáry, visiace nad svetom, nevedeli ju znepokojiť. (Urb.) Ťažké chmáry sa sťahovali nad nami. (Vans.) Nebolo už chmár v jeho živote. (Fig.) Zaľahla chmára i na jeho dušu. (Škult.) Láska zahnala chmáry bázne a strachu. (Vans.) V hlavách sa im snuli chmáry osamelosti. (Gráf.)
2. zachmúrený, ustarostený al. hnevlivý výraz tváre: Ťažká chmára sa mu rozložila na čele. (Kuk.) Čelo sa mu chmárou zatiahlo. (Kuk.) V oku jej zaplápolal oheň šťastia, z líca zmizli chmáry. (Kuk.);
chmárka, -y, -rok i chmárička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: Na nebi niet ani chmárky (Kuk.) je celkom jasno