Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dochodiť2 dok. prestať chodiť: d. základnú školu


dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1.prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty; vlak už d-l; d. z výletu; d-li nám pomôcť; d-la mi zásielka; d-la zima; d. do rozpakov; d. k majetku; d. o deti; d-la naňho únava; na každého d-e 10 korún; žil, ako d-lo; d. na chybu; hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba; d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa); obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor; d-la mu trpezlivosť

→ prísť;

nedok. dochádzať -a, dochodiť1


chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách; dieťa sa učí ch.; ch. o palici; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy; ch. po mlieko; ch. na ryby, na huby; ch. na pivo; ch. po svete cestovať; ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spoludruhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý; ch. dobre oblečený; ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať; ch. ako hodinky presne; tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom; expr. duša ch-í doňho spávať; ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať; ch. s → bubnom na zajace; expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať; ch. s otvorenými očami všetko si všímať; vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; ch. poza školu zanedbávať vyučovanie; nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;

opak. chodievať -a


nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc; n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

nedok. nadchádzať -a, nadchodiť


nachodiť sa1 dok. veľa času stráviť chodením: n. sa po obchodoch, n-l sa k nám


nájsť -jde -jdu -jdi! našiel -jdený dok.

1. hľadaním al. mimovoľne objaviť, uvidieť: n. stratenú vec, cestu, n. doma hosťa; n-l ju plakať; nen. na niečom chybu (-y) nezistiť

2. hľadaním al. mimovoľne získať: n. si muža, prácu, n. východisko

n. sám seba spoznať sa, svoje schopnosti ap.; n. smrť, svoj hrob niekde zomrieť; nen. si miesta byť nespokojný; kto hľadá, n-e;

nedok. nachádzať -a, nachodiť

// nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v kritickej situácii

2. vyskytnúť sa: n-u sa takí, čo uveria

n. sa na ulici byť bez domova al. bez práce; obyč. pejor. tí sa našli sú rovnakí, rozumejú si (v zlom);

nedok. nachádzať sa, nachodiť sa2: kde sa n-a bod? kde leží?


obchodiť2 dok. obísť (význ. 5): o-l všetkých známych

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dochodiť ‑í ‑ia dok. (prestať chodiť)
dochodiť ‑í ‑ia nedok. (dochádzať)
chodiť ‑í ‑ia nedok.
nadchádzať ‑a ‑ajú, nadchodiť ‑í ‑ia nedok.
nachádzať ‑a ‑ajú, nachodiť ‑í ‑ia nedok.; nachádzať sa, nachodiť sa
obchodiť ‑í ‑ia dok. (obísť)
obchodiť ‑í ‑ia nedok. (obchádzať)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovikniž.: náležaťprináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našielprichodiťchodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetenciekniž.: prislúchaťnáležaťprináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obcizaraďovať sazačleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

3. p. týkať sa 1


prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po mestehovor. zastaráv.: špacírovaťšpacírovať sa: špacíruje sa s kočíkomhovor. korzovaťpren. expr. defilovaťzastaráv.: promenovaťpromenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parkuchodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach


žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dochádzať, -a, -ajú i dochodiť1, -í, -ia nedok.

1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)

2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)

3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;

4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)

dochádza mu dych nestačí;

5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)

6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;

7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);

dok. dôjsť

|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)


dochodiť1 p. dochádzať

dochodiť2, -í, -ia dok.

1. prestať chodiť;

2. zried. (bezpredm. i čo) vychodiť až do konca: Len mi nechaj dievča dochodiť (Heč.) vychodiť školu


dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.

1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo

nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;

2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)

3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)

4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)

5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)

6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)

7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla

došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;

8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);

9. zried. prestať ísť: hodiny došli;

nedok. dochádzať i dochodiť


chodiť, -í, -ia nedok.

1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom; ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze; ch. po rukách; dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť; nik nechodí neprichádza; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. s otcom, s bratom; chodí ako duch ticho, nečujne; chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho; žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo; hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?; chodí o palici, o barlách o chromom človeku; chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza; chodí (si) ako páv pyšne

ch. po slobode byť slobodný, voľný; chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku; ch. na vlastných nohách samostatne konať; ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať; nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý; chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť; ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život; ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov; netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke; hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí; to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;

2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti; ch. na prechádzku; ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty; ch. na zábavy, na vohľady, na zálety; ch. po mlieko, po deti (kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať; ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať; hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii); chodiť niekomu na ovocie kradnúť; ch. nakupovať, ch. sa kúpať; ch. vlakom, lietadlom, autom cestovať; ch. po návštevách robiť veľa návštev; ch. po domoch, ch. z domu do domu; ch. po súdoch stále sa súdiť s niekým; ch. po jarmokoch; ch. k niekomu navštevovať ho; ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje; poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať; ch. po svete, svetom cestovať, putovať; ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod; ch. bez cieľa túlať sa; ch. po pýtaní, po žobraní žobrať; ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh; hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať; ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo; zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku; ch. na roboty (Taj.); ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi

chodí ako hodiny presne; Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať; ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny); Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí; Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní; Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.); ch. s cirkusom byť artistom; ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie; ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať; Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval; ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; ch. za dievčatmi o záletníkovi; ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča; hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch); hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného; miešať sa do cudzích záležitostí;

3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu; pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.); hodiny dobre, presne chodia idú; vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú; vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú

chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa; zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje; niečo chodí z ruky do ruky koluje; duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor; niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli; ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva; mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy; „Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.

4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu; pošta chodí; Žaloby chodili pánu slúžnemu. (Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)

5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný; ch. o hlade byť hladný

chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu); chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva; chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný; chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;

6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch; ch. dobre, pekne, zle oblečený; ch. v čiernom, v smútku nosiť čierne šaty; ch. bosý, otrhaný; pekne si chodí pekne sa oblieka; chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;

7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.); tak to u nás (na svete) chodí;

8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)

9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)

10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;

opak. chodievať, -a, -ajú


nachádzať, -a, -ajú i nachodiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) dosahovať niečo ako výsledok hľadania al. mimovoľne, dospievať k niečomu: Smädný nachádza osviežujúci nápoj. (Jes.) Nachodíme cestičku pomedzi žito. (Fig.); n. chyby na niečom, n. útechu, potešenie v niečom, n. porozumenie, n. dôkazy, vhodnú odpoveď, n. východisko z nejakej situácie

nenachádzať (nenachodiť) slová (slov) nevedieť sa vyjadriť;

dok. nájsť

|| nachádzať sa i nachodiť sa1

1. (pri počítaní) byť obsiahnutý: dva v štyroch sa nachádza (nachodí) dvakrát;

2. kniž. byť, vyskytovať sa (miestne): Za druhým nachádzal sa ešte i tretí dvor. (Jégé) V susedstve domu nachodil sa skliepok. (Vans.)

3. kniž. byť (o stave): n. sa v zlom stave, n. sa v zúfalej situácii


nachodiť, nachodiť sa1 p. nachádzať, nachádzať sa

nachodiť sa2, -í, -ia dok. veľa chodiť: Veľa sa starý učiteľ po domoch nachodil, kým to zinkasoval. (Taj.)


nájsť, nájde, nájdu, našiel, nájdený, rozk. nájdi dok. (čo, koho) dospieť k niečomu, získať, dosiahnuť, objaviť, zistiť (ako výsledok hľadania al. mimovoľne): n. nožík na ceste, n. vo vrecku peniaze, n. si prácu, n. chybu na niečom, n. si priateľa, n. niekoho doma, n. u niekoho porozumenie, n. zaľúbenie v niečom, n. si vyhovorku, zámienku, n. riešenie, spôsob, východisko, vysvetlenie, n. vhodnú odpoveď; Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) zámienka je vždy naporúdzi. Žaba kaluž nájde (prísl.) každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu najlepšie vyhovuje; hovor. n. niečo pod zuby o jedle; pren. hovor. našiel ho tam večer (mrak, ráno ap.) zastihol ho

n. (správny) kľúč, pravú cestu k niečomu objaviť správny postup; n. cestu k niekomu, k niečomu objaviť možnosť, spôsob, ako sa k niekomu, k niečomu dostať (obyč. s cieľom vplývať); n. výraz v niečom prejaviť sa; n. (širokú, bohatú) ozvenu, (široký, bohatý) ohlas vzbudiť záujem; n. (živnú) pôdu, úrodné pole dobré podmienky; n. otvorené dvere byť dobre prijatý, byť vítaný; mať voľný prístup; n. smrť, n. svoj hrob niekde umrieť; zaniknúť; hovor. nemôcť si n. miesta byť nepokojný;

nedok. nachádzať i nachodiť

|| nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v nepríjemnej situácii; Našiel sa na ulici bez práce. (Fr. Kráľ)

2. vyskytnúť sa: Nájdu sa vraj i biele vrany. (Kuk.)

3. natrafiť na seba, stretnúť sa: Evanjelici zbližovali sa s katolíkmi ako bratia, ktorí sa našli. (Škult.)

hovor. tí sa našli hodia sa k sebe, sú jednakí;

nedok. k 1 nachádzať sa i nachodiť sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dochodiť dokonavé sloveso
(ja) dochodím VKdsa+; (ty) dochodíš VKdsb+; (on, ona, ono) dochodí VKdsc+; (my) dochodíme VKdpa+; (vy) dochodíte VKdpb+; (oni, ony) dochodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dochodil VLdsam+; (ona) dochodila VLdsaf+; (ono) dochodilo VLdsan+; (oni, ony) dochodili VLdpah+;
(ty) dochoď! VMdsb+; (my) dochoďme! VMdpa+; (vy) dochoďte! VMdpb+;
(nejako) dochodiac VHd+;

chodiť nedokonavé sloveso
(ja) chodím VKesa+; (ty) chodíš VKesb+; (on, ona, ono) chodí VKesc+; (my) chodíme VKepa+; (vy) chodíte VKepb+; (oni, ony) chodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) chodil VLesam+; (ona) chodila VLesaf+; (ono) chodilo VLesan+; (oni, ony) chodili VLepah+;
(ty) choď! VMesb+; (my) choďme! VMepa+; (vy) choďte! VMepb+;
(nejako) chodiac VHe+;

nadchodiť nedokonavé sloveso
(ja) nadchodím VKesa+; (ty) nadchodíš VKesb+; (on, ona, ono) nadchodí VKesc+; (my) nadchodíme VKepa+; (vy) nadchodíte VKepb+; (oni, ony) nadchodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) nadchodil VLesam+; (ona) nadchodila VLesaf+; (ono) nadchodilo VLesan+; (oni, ony) nadchodili VLepah+;
(ty) nadchoď! VMesb+; (my) nadchoďme! VMepa+; (vy) nadchoďte! VMepb+;
(nejako) nadchodiac VHe+;

nachodiť dokonavé sloveso
(ja) nachodím VKdsa+; (ty) nachodíš VKdsb+; (on, ona, ono) nachodí VKdsc+; (my) nachodíme VKdpa+; (vy) nachodíte VKdpb+; (oni, ony) nachodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nachodil VLdsam+; (ona) nachodila VLdsaf+; (ono) nachodilo VLdsan+; (oni, ony) nachodili VLdpah+;
(ty) nachoď! VMdsb+; (my) nachoďme! VMdpa+; (vy) nachoďte! VMdpb+;
(nejako) nachodiac VHd+;

nedochodiť dokonavé sloveso
(ja) nedochodím VKdsa-; (ty) nedochodíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedochodí VKdsc-; (my) nedochodíme VKdpa-; (vy) nedochodíte VKdpb-; (oni, ony) nedochodia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedochodil VLdsam-; (ona) nedochodila VLdsaf-; (ono) nedochodilo VLdsan-; (oni, ony) nedochodili VLdpah-;
(ty) nedochoď! VMdsb-; (my) nedochoďme! VMdpa-; (vy) nedochoďte! VMdpb-;
(nejako) nedochodiac VHd-;

nechodiť nedokonavé sloveso
(ja) nechodím VKesa-; (ty) nechodíš VKesb-; (on, ona, ono) nechodí VKesc-; (my) nechodíme VKepa-; (vy) nechodíte VKepb-; (oni, ony) nechodia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nechodil VLesam-; (ona) nechodila VLesaf-; (ono) nechodilo VLesan-; (oni, ony) nechodili VLepah-;
(ty) nechoď! VMesb-; (my) nechoďme! VMepa-; (vy) nechoďte! VMepb-;
(nejako) nechodiac VHe-;

nenadchodiť nedokonavé sloveso
(ja) nenadchodím VKesa-; (ty) nenadchodíš VKesb-; (on, ona, ono) nenadchodí VKesc-; (my) nenadchodíme VKepa-; (vy) nenadchodíte VKepb-; (oni, ony) nenadchodia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nenadchodil VLesam-; (ona) nenadchodila VLesaf-; (ono) nenadchodilo VLesan-; (oni, ony) nenadchodili VLepah-;
(ty) nenadchoď! VMesb-; (my) nenadchoďme! VMepa-; (vy) nenadchoďte! VMepb-;
(nejako) nenadchodiac VHe-;

nenachodiť dokonavé sloveso
(ja) nenachodím VKdsa-; (ty) nenachodíš VKdsb-; (on, ona, ono) nenachodí VKdsc-; (my) nenachodíme VKdpa-; (vy) nenachodíte VKdpb-; (oni, ony) nenachodia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenachodil VLdsam-; (ona) nenachodila VLdsaf-; (ono) nenachodilo VLdsan-; (oni, ony) nenachodili VLdpah-;
(ty) nenachoď! VMdsb-; (my) nenachoďme! VMdpa-; (vy) nenachoďte! VMdpb-;
(nejako) nenachodiac VHd-;

rozchádzať sa [-dz-, -z-],
rozchodiť sa ndk
1. ísť, odchádzať jeden od druhého, z jedného miesta na rozličné strany, rozbiehať sa (obyč. o väčšom množstve ľudí): kdy sa pani odtud rozchazeli, ja išel sem s panom Gosztonyim i s jeho synem k Chrabranom tovarníky 1669 rat; čeladka mužska, ktera doma zostane, urednik pilny pozor ať da, aby sa od kaštila nikam nerozchazali, jak ve dne, tak i v noci vršatec 1683 u2; kdj se rozchodia z trhu a jarmoku kupczi a prodawaczi s dobitkem, takowe prekupovani y na cestách slobodne se muže vykonatj b. bystrica 1704; pre nastawagjcj hlad pocžjname se rozchodit lisková 1768
2. odchádzať jeden od druhého, lúčiť sa: čjm wjce a dále uprimnj pritele společne zustawagj, tym težssy se potom rozžehnawagj a rozchazegj sp 1696; digredior: odcházám, rozcházám se ks 1763
3. rozdvojovať sa, rozdeľovať sa: kde ten swazek se rozcházý, tehdy tu žiwot lidský zhowadilými náklonnostmi naplněn býwá fp 1744
4. rozptyľovať sa, rozprašovať sa, rozplývať sa: oleg nowy, w ustech chutny a nesmrduty, any trpky, swetly, usslechtyly a na ruku wloženy na ruzno rozchaczy se ssyroko hl 17. st; discutitur: rozcháďa sa, rozháňá sa; dissipatur: rozcházá sa, rozsypuge sa, na stranu gjde; diffundor: rozpljwám sa, rozcházám sa ks 1763
5. o kom stávať sa známym, rozchyrovať sa, rozširovať sa, šíriť sa: y rozchazela se o nem (o Kristovi) powest po wsselikem meste teg okolnj kragine le 1730


rozchodiť sa p.
rozchádzať sa


schodiť dk
1. čo prejsť chôdzou, pochodiť niečo: Diogenes we dne tež z lampassem chodil, kde by prawda byla, wssecky kutj schodil bv 1652; prawim wam, neschodite mest judskich, ass prigde Syn čloweka le 1730; Vrano a y Hanussowce, gakžto garmačne y trhowe varosse, možu se za puldruheg hodinj zchodit hlinné 1772
2. obstáť, obísť, pochodiť: Laco, jestli ti hlava libá, duojdi s nimi ke mne na Divin, nech sa neboja, a tak sa porovnáme. A jestliže nechteji, to si mne věři (!), že tak schodia prave jako Slatina a Muotova divín 1588 rat; weru, pane bratru, velmi rada bich wam kapustu dala, ale teď pačte, yako nassa kapusta schodila krupina 1652; načo sem sa já na svet narodil, keď sem v mej mladosti tak zle schodil ad 18. st


schodiť ndk
1. chôdzou sa dostávať smerom dolu, schádzať: z ktereg cesty se na prawu ruku schodj na konyecz wrchu krupina 17. st
2. (o koži) odlupovať sa, zliezať: kuže počina gjž dolu lezti a zchoditi ht 1760
3. míňať sa, ubiehať: kedi se kdo zabawuge požitečne, ríchlo mu čas schodi ds 1795;
s. sa ndk
1. (o ľuďoch) schádzať sa: kdy se k p. generalowj p. officiere zchodily, w ten čas widaly sme sena wozou no 6 bytča 1698; ne potreba bylo prwnj den po sobote, to gest nedělu očekáwat, any pre gedeni chleba do kostela se zchodit čs 1754; včas ráno musegj vstát a do synagogy se zchodit bt 1758
2. zbiehať sa, stretávať sa, križovať sa: chotar tahne se na Klinczek, kde sa dwa potuoczki w gedno schodi orava 1615; gestly wedya swetkowye, ze by se petrowansky chotar začynal od Snažneg studne, kdežto se čtyry chotary schodya, yakožto patrowansky, soblahowsky, kubriczky a opatowsky p. lehota 1641; kopito rosedle (!) zhogity. Zatny koni pres tu ranu roseldu (!), kde se kopito z masem zchodi rg 18. st; pren vrchy pak, ktere mame, kde sejeme, takove naskrze plane, že v takovych vrchoch zrietka pres snehu sejeme, ponevadž se zima temer zo zimow zchodi, dežde a hrudy ustavične panuju liesek 1776 lp

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dochoďiť dochoďiť choďiť_1 choďiť choďiť_2 choďiť choďiť_3 choďiť nachoďiť sa_1 nachoďiť sa nachoďiť sa_2 nachoďiť sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

chodiť: →speex →vorbis
nechodiť: →speex →vorbis
prichodiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor