Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dochádzať, -a, -ajú i dochodiť1, -í, -ia nedok.
1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)
2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)
3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;
4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)
● dochádza mu dych nestačí;
5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)
6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;
7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);
dok. dôjsť
|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)
dochodiť1 p. dochádzať
dochodiť2, -í, -ia dok.
1. prestať chodiť;
2. zried. (bezpredm. i čo) vychodiť až do konca: Len mi nechaj dievča dochodiť (Heč.) vychodiť školu
dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.
1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo
● nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;
2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)
3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)
4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)
5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)
6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)
7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla
● došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;
8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);
9. zried. prestať ísť: hodiny došli;
nedok. dochádzať i dochodiť
chodiť, -í, -ia nedok.
1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom; ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze; ch. po rukách; dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť; nik nechodí neprichádza; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. s otcom, s bratom; chodí ako duch ticho, nečujne; chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho; žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo; hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?; chodí o palici, o barlách o chromom človeku; chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza; chodí (si) ako páv pyšne
● ch. po slobode byť slobodný, voľný; chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku; ch. na vlastných nohách samostatne konať; ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať; nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý; chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť; ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život; ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov; netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke; hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí; to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;
2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti; ch. na prechádzku; ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty; ch. na zábavy, na vohľady, na zálety; ch. po mlieko, po deti (kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať; ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať; hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii); chodiť niekomu na ovocie kradnúť; ch. nakupovať, ch. sa kúpať; ch. vlakom, lietadlom, autom cestovať; ch. po návštevách robiť veľa návštev; ch. po domoch, ch. z domu do domu; ch. po súdoch stále sa súdiť s niekým; ch. po jarmokoch; ch. k niekomu navštevovať ho; ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje; poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať; ch. po svete, svetom cestovať, putovať; ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod; ch. bez cieľa túlať sa; ch. po pýtaní, po žobraní žobrať; ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh; hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať; ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo; zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku; ch. na roboty (Taj.); ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi
● chodí ako hodiny presne; Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať; ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny); Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí; Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní; Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.); ch. s cirkusom byť artistom; ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie; ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať; Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval; ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; ch. za dievčatmi o záletníkovi; ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča; hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch); hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného; miešať sa do cudzích záležitostí;
3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu; pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.); hodiny dobre, presne chodia idú; vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú; vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú
● chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa; zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje; niečo chodí z ruky do ruky koluje; duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor; niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli; ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva; mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy; „Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.
4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu; pošta chodí; Žaloby chodili pánu slúžnemu. (Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)
5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný; ch. o hlade byť hladný
● chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu); chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva; chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný; chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;
6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch; ch. dobre, pekne, zle oblečený; ch. v čiernom, v smútku nosiť čierne šaty; ch. bosý, otrhaný; pekne si chodí pekne sa oblieka; chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;
7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.); tak to u nás (na svete) chodí;
8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)
9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)
10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;
opak. chodievať, -a, -ajú
nachádzať, -a, -ajú i nachodiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) dosahovať niečo ako výsledok hľadania al. mimovoľne, dospievať k niečomu: Smädný nachádza osviežujúci nápoj. (Jes.) Nachodíme cestičku pomedzi žito. (Fig.); n. chyby na niečom, n. útechu, potešenie v niečom, n. porozumenie, n. dôkazy, vhodnú odpoveď, n. východisko z nejakej situácie
● nenachádzať (nenachodiť) slová (slov) nevedieť sa vyjadriť;
dok. nájsť
|| nachádzať sa i nachodiť sa1
1. (pri počítaní) byť obsiahnutý: dva v štyroch sa nachádza (nachodí) dvakrát;
2. kniž. byť, vyskytovať sa (miestne): Za druhým nachádzal sa ešte i tretí dvor. (Jégé) V susedstve domu nachodil sa skliepok. (Vans.)
3. kniž. byť (o stave): n. sa v zlom stave, n. sa v zúfalej situácii
nachodiť, nachodiť sa1 p. nachádzať, nachádzať sa
nachodiť sa2, -í, -ia dok. veľa chodiť: Veľa sa starý učiteľ po domoch nachodil, kým to zinkasoval. (Taj.)
nájsť, nájde, nájdu, našiel, nájdený, rozk. nájdi dok. (čo, koho) dospieť k niečomu, získať, dosiahnuť, objaviť, zistiť (ako výsledok hľadania al. mimovoľne): n. nožík na ceste, n. vo vrecku peniaze, n. si prácu, n. chybu na niečom, n. si priateľa, n. niekoho doma, n. u niekoho porozumenie, n. zaľúbenie v niečom, n. si vyhovorku, zámienku, n. riešenie, spôsob, východisko, vysvetlenie, n. vhodnú odpoveď; Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) zámienka je vždy naporúdzi. Žaba kaluž nájde (prísl.) každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu najlepšie vyhovuje; hovor. n. niečo pod zuby o jedle; pren. hovor. našiel ho tam večer (mrak, ráno ap.) zastihol ho
● n. (správny) kľúč, pravú cestu k niečomu objaviť správny postup; n. cestu k niekomu, k niečomu objaviť možnosť, spôsob, ako sa k niekomu, k niečomu dostať (obyč. s cieľom vplývať); n. výraz v niečom prejaviť sa; n. (širokú, bohatú) ozvenu, (široký, bohatý) ohlas vzbudiť záujem; n. (živnú) pôdu, úrodné pole dobré podmienky; n. otvorené dvere byť dobre prijatý, byť vítaný; mať voľný prístup; n. smrť, n. svoj hrob niekde umrieť; zaniknúť; hovor. nemôcť si n. miesta byť nepokojný;
nedok. nachádzať i nachodiť
|| nájsť sa
1. ocitnúť sa: n. sa v nepríjemnej situácii; Našiel sa na ulici bez práce. (Fr. Kráľ)
2. vyskytnúť sa: Nájdu sa vraj i biele vrany. (Kuk.)
3. natrafiť na seba, stretnúť sa: Evanjelici zbližovali sa s katolíkmi ako bratia, ktorí sa našli. (Škult.)
● hovor. tí sa našli hodia sa k sebe, sú jednakí;
nedok. k 1 nachádzať sa i nachodiť sa