chodník, -a m.
1. cestička pre peších v poli, v lese ap.: lesný, horský, poľný ch.; turistický ch.
● chodiť po zlých, krivých, bludných ch-och (chodníčkoch) viesť ľahkomyseľný, nezriadený život; dať sa na zlé, bludné, nebezpečné, krivé ch-y (chodníčky); zvádzať, zviesť niekoho na zlé, krivé, bludné ch-y (chodníčky);
2. priestor po okrajoch cesty vyhradený pre chodcov: dláždený, asfaltový ch.; úzky, široký ch.; chodiť po ch-u;
chodníkový príd.: ch-á dlažba;
chodníček, -čka m. zdrob. malý úzky chodník, cestička: Vlasy rozčesané, chodníček uprostred rovný (Rys.) cestička vo vlasoch, pútec; pren.: Kráčala chodníčkami života. (Krno) Že si sa dal na staré chodníčky! (Skal.) vrátil si sa k starému spôsobu života. Aj ty na tie chodníčky prídeš (Tat.) budeš konať ako ostatní. Po všelijakých chodníčkoch chodieval (Min.) všelijako žil, má pestrú minulosť. Však ja poznám jeho chodníčky (Kal.) záľuby, záujmy. Viem o otcových chodníčkoch. (Al.) Ustal sledovať bočné chodníčky priateľovej logiky (Kuk.) prefíkanosť, špekulantstvo
● ísť, chodiť po vyšliapaných, vychodených, vydratých ch-och konať podľa starých, obvyklých spôsobov; nájsť si ch. k niekomu, k srdcu niekoho spôsob, ako niekoho získať, ako sa s niekým spriateliť: Nenašli chodníčka k ostatným ľuďom. (Pláv.)
(jeden) chodníček; (bez) chodníčka; (k) chodníčku; (vidím) chodníček; (ó) chodníček!; (o) chodníčku; (s) chodníčkom;
(štyri) chodníčky; (bez) chodníčkov; (k) chodníčkom; (vidím) chodníčky; (ó) chodníčky!; (o) chodníčkoch; (s) chodníčkami;