chrapúň -a m. pejor. nevychovanec, neokrôchanec, bezočivec, surovec (obyč. nadávka);
chrapúnsky príd. i prísl.;
chrapúnstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. nezdvorilé správanie
2. nezdvorilý čin
chrapúň -ňa pl. N -ni G -ňov m. pejor. ▶ kto sa vyznačuje nedostatkom taktu, slušnosti, zdvorilosti, výchovy, bezočivec, grobian (často nadávka); syn. chruňo, odroň: je to obyčajný ch.; správa sa ako ch.; vynadať niekomu do chrapúňov; Druhý raz sa aspoň chrapúňovi vyhnem. [V. Šikula] ▷ chrapúnisko -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: stalo sa z neho veľké ch.; Je to len taký chrapúnisko, ani nevie, že sa patrí ruku pobozkať. [Vč 1982]; chrapúnka -ky -nok ž.
bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivci • opovážlivec • dotieravec • trúfalec • trúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robí • hovor.: drzáň • drzák: takého drzáňa si ešte nevidel • nevychovanec • expr.: neokresanec • neotesanec • grobian • hovor. expr.: neogabanec • neokrôchanec • pejor.: odroň • chrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebník • nehanblivec • hovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát
chrapúň p. nevychovanec, bezočivec
nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)
p. aj bezočivec
chrapúň, -a m. nadávka nezdvorilému, nevychovanému človeku, surovec, neokrôchanec;
chrapúnsky príd. i prísl.: ch-e správanie, ch. sa správať;
chrapúnstvo, -a str.
1. nezdvorilé, surové správanie;
2. surový, nezdvorilý čin
(jeden) chrapúň; (bez) chrapúňa; (k) chrapúňovi; (vidím) chrapúňa; (ó) chrapúň!; (o) chrapúňovi; (s) chrapúňom;
(traja) chrapúni; (bez) chrapúňov; (k) chrapúňom; (vidím) chrapúňov; (ó) chrapúni!; (o) chrapúňoch; (s) chrapúňmi;