chuť -i ž.
1. jeden zo zmyslov, ktorým sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť ap.
2. mn. -e vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom: jedlo má dobrú, nevýraznú ch., pokaziť si ch.; vína majú rozmanité ch-e; dobrú ch.! želanie pred jedlom
3. žiadostivosť po uspokojení potrieb, chcenie: ch. na jedlo, na pivo, ch. do jedenia; s ch-ou pracovať, z ch-i sa najesť, zasmiať;
do chuti → dochuti
□ (ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo
● → prísť niečomu na ch.; prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem; mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť; robiť si ch. na niečo chystať sa; byť po ch-i uspokojovať;
chuťový príd. k 1, 2: ch-é orgány, vlastnosti;
chuťovo, chuťove prísl.