Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dochytať dok.

1. prestať chytať: brankár už d-l

2. chytaním zašpiniť: d-né, ufúľané sklo

---

chytiť dok.

1. vziať do ruky al. rúk, (u)chopiť: ch. loptu, dieťa za ruku, ch. niekoho okolo pása

2. zmocniť sa (lovom), uloviť; pristihnúť, dolapiť; zatknúť: ch. motýľa, líšku, rybu; mačka ch-la myš; ch. zlodeja

3. hovor. zachytiť (význ. 7): ch. dobrú hudbu v rozhlase

4. hovor. (behom) dostihnúť: ch. vlak, začiatok predstavenia

5. hovor. dostať (význ. 3), získať: ch. nádchu, chrípku; ch. prvú cenu (v športke)

6. zachvátiť (význ. 1, 2), zasiahnuť, zmocniť sa: ch-l ho žiaľ, kašeľ, kŕč, ch-la ju zlosť; ovocie ch-ené od mrazu spálené; ch-ený od slnka opálený; expr. je ch-ený podnapitý

7. pevne priľnúť, prichytiť sa, prilepiť sa: farba, omietka ch-la; hovor. ch-lo to prilepilo sa

● ch. niekoho do pasce, do osídel získať pre svoje zámery; ch. niekoho za → slovo; nevie, čo má skôr ch. do ruky nevie, čím začať; ch. niekoho za golier oboriť sa na niekoho; ch. niekoho pod krk začať ho biť, hrdúsiť; ch. niečo za → správny koniec; ch. rozum do hrsti začať rozumne uvažovať, konať; ch. niečo pevne do rúk začať pevne viesť;

nedok. chytať

1. k 1 – 7

2. dotýkať sa, ohmatávať: nechytaj ma!

3. hovor. byť brankárom: ch. za domáci klub, ch. v zahraničí

// chytiť sa

1. uchopiť sa rukami, zachytiť sa, pridržať sa: ch. sa zábradlia, ch. sa muža pod pazuchu

2. lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, na udicu

3. zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: ch-la sa ho chrípka; pleseň, hrdza sa ch-la na niečom pokryla niečo

4. začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania; nemal sa čoho ch. nemal čo robiť

5. zapustiť korene, ujať sa: stromček sa ch-l

6. začať horieť, vzňať sa: papier sa ch-l; od komína sa ch-la strecha

● ch. sa rozumu a) začať premyslene konať b) vtipne si pomôcť; ch. sa za hlavu nevedieť si rady; ch. sa za nos byť zahanbený; kto sa → topí, aj slamky sa ch-í;

nedok. chytať sa

---

nachytať dok.

1. chytaním získať isté množstvo: n. vodu (-y); n. ryby, rýb, mačka si n-la myši nalapala

2. hovor. (lesťou ap.) zvábiť, zlákať, nalákať: n-li ho na sľuby

3. hovor. expr. prichytiť, pristihnúť, chytiť: n. žiaka pri odpisovaní

// nachytať sa

1. v istom množstve uviaznuť na povrchu, prilipnúť: prach sa n-á na šaty

2. hovor. dať sa zvábiť, nalákať (lesťou ap.), naletieť: n. sa na pekné reči, nedať sa nikomu n. oklamať

---

obchytať dok. chytiť na viacerých miestach (a obyč. znehodnotiť): o. nábytok; o-ná kniha;

nedok. obchytávať -a

---

odchytať dok. chytiť vo väčšom množstve: o-nie zveriny, vtákov;

nedok. odchytávať -a

---

pochytať dok. distrib. k chytať: sýkorky p-jú veľa chrobače; policajné orgány p-li zločincov; dieťa p-lo všetky obrázky poohmatávalo; hovor. p-á všetky choroby dostane; p. sa za ruky

// pochytať sa distrib. k chytať sa: chlapci sa p-li za obruče

dochytať ‑á ‑ajú dok.

---

chytať ‑á ‑ajú nedok.; chytať sa

---

nachytať ‑á ‑ajú dok.; nachytať sa

---

obchytať ‑á ‑ajú dok.

---

odchytať ‑á ‑ajú dok.

---

pochytať ‑á ‑ajú dok.; pochytať sa

---

---

---

---

---

---

---

chytať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho za čo) brať do ruky, do rúk, siahať po niečom, zmocňovať sa niečoho rukami: ch. niekoho za ruku, za plece; Ľudia nás chytajú za rukáv. (Jes-á) Tehly lietajú a Tomáš ich chytá. (Záb.); šport. slang. chytať (bezpredm.) hrať ako brankár, byť v bráne

● ch. niekoho za slovo využívať prerieknutie niekoho; niečo chytá za srdce dojíma; hovor. ch. niekomu stranu, stránku zastávať sa niekoho, nadŕžať niekomu;

2. (koho, čo) dotýkať sa, ohmatávať: (Starí rodičia) si chytali kríže. (Taj.) Nechytaj ma!

3. (koho, čo) naháňať, prenasledovať: ch. zlodeja, vinníka; chytať (i bezpredm.) pri hre na chytačku;

4. (čo, zried. i koho) loviť, lapať; zachycovať: ch. ryby, vtáky, zver; ch. dažďovú vodu, krv (napr. do nádoby); Cvíčaly môžeš chytať i na slučky i na lep. (Jes.); ch. rytmus, tón snažiť sa prispôsobiť určitému rytmu, tónu; hovor. ch. stanice (na rozhlasovom prijímači); chytá Moskvu, Prahu; ch. signály; ch. obraz (na televíznom prijímači); Adela chytala každé slovo (Vaj.) pozorne sledovala reč. Ja som len kde-tu chytala slová a melódiu (Bedn.) pri speve. Veľký oblak chytal lúče slnca. (Vaj.); žart. chytá muža o žene, ktorá sa veľmi chce vydať

● ch. dych namáhavo, ťažko dýchať; Hruď starcova ťažko pracovala, ledva chytal vzduch (Vaj.) dusil sa.

5. (koho, čo) zmocňovať sa, zachvacovať: chytá ma závrat; nechytá ma strach (Jes.); radosť ho chytá (Ráz.-Mart.); jed ma chytá (Vaj.); žiaľ chytá mu srdce (Taj.); hrdza, pleseň chytá niečo začína pokrývať; slnko chytá niekoho opaľuje;

6. lepiť sa: farba, malta, náter dobre, zle chytá;

7. (čo) prijímať do seba, na seba, dostávať, získavať, nadobúdať (o veciach i o osobách): ch. vlhkosť, ch. farbu; ch. dobré, zlé zvyky; deti chytajú nákazlivé choroby; Mladistvosť sa chytá od mládeže, ako dobrá nálada od vína. (Jes.)

8. hovor. (o starých nástrojoch) zaberať: kosa, britva, žiletka dobre, zle chytá;

dok. chytiť;

opak. chytávať, -a, -ajú

|| chytať sa¹

1. (koho, čoho, za čo) siahať po niekom, po niečom; rukami hľadať v niečom oporu, pridŕžať sa: dieťa sa chytá matky za sukňu; chytali sa zábradlia (Jes.); ch. sa za ruky; pren. Čo sa nadúva, keď sa prvej sukne chytá (Jes.) berie prvé dievča al. ženu, ktorá príde, nevyberá.

● topiaci sa i slamky (britvy) chytá (prísl.) v ťažkej situácii hľadáme záchranu v akýchkoľvek prostriedkoch; ch. sa nádeje dúfať, veriť; ch. sa za hlavu byť zúfalý, bezradný; Tomáš sa smial, až sa za brucho chytal (Zúb.) veľmi, do popuku;

pren. (čoho) využívať, používať niečo na niečo, chápať sa niečoho, siahať po niečom: ch. sa pera začínať písať; ch. sa lopaty začínať s ňou pracovať; ch. sa zbrane začínať bojovať; ch. sa príležitosti, dobrej rady, nejakej myšlienky; ch. sa rozumu premýšľať, konať premyslene; (Tomáš) sa chytá otcových slov. (Zúb.)

2. (do čoho, na čo, zried. i o čo) padať do niečoho, lapať sa, zachycovať sa na niečo: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep, na (o)konár;

3. (koho, čoho) zachvacovať, zmocňovať sa: chytá sa ho choroba; chytá sa ma des (Jes.); keď sa vás chytá pokušenie (Vaj.); Už sa ho chytala závisť. (Vaj.) Chytá sa ich čudný nepokoj. (Tat.) Teba sa tiež chytá pochabosť. (Tat.) Akože sa nás má chytať staroba. (Štítn.)

4. (do čoho, s neurč., zried. i na čo i bezpredm.) začínať niečo robiť, priberať sa k niečomu, púšťať sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania; Akosi dlho hútaš a nechytáš sa do práce. (Taj.); ch. sa do bitky; chytá sa variť; chytá sa vietor (Bedn.) začína fúkať;

5. (čoho, koho, na čo, na koho) lepiť sa, zachytávať sa: cesto sa chytá na ruky; zlé zvyky sa chytajú niekoho, na niečo; pleseň, hrdza sa chytá niečoho začína pokrývať niečo;

dok. chytiť sa;

opak. chytávať sa

---

chytať sa², -á, -ajú nedok. začínať horieť, zapaľovať sa: papier, strecha sa chytá; ch. sa plameňom;

dok. chytiť sa

---

chytiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho za čo) vziať do ruky, do rúk, uchopiť, lapiť: ch. loptu; ch. niekoho za ruku; ch. niekomu ruku; ch. niekoho okolo pása, okolo krku; ch. niekoho pod pazuchu; Gazdiná chytila habarku medzi dlane. (Kuk.) Do tých mäkkých rúk mal chytiť pluh alebo hnojné vidly. (Taj.)

● ch. niekoho za golier vyhodiť, vykázať; ch. niekoho za vlasy vyťahať; ch. niekoho pod krk začať hrdúsiť, škrtiť; ch. niečo pevne do rúk začať správne viesť: ch. niečo za správny za dobrý koniec dobre začať; Chytiť to za praktický, hospodársky koniec (Taj.) začne vec posudzovať z praktického hľadiska; ch. rozum do hrsti sústrediť sa, začať uvažovať; ch. niekomu stranu, stránku zastať sa niekoho: ch. niekoho za slovo využiť prerieknutie niekoho; chytiť niekoho za svedomie (Jes.) vyvolať v niekom výčitky svedomia;

2. (čo, koho) lapiť, uloviť, zmocniť sa niečoho, niekoho; pristihnúť niekoho pri niečom: ch. muchu, vtáčika, zajaca, ch. rybu do siete, na udicu, ch. myš do pasce; ch. zlodeja, špióna; ch. niekoho pri čine, pri krádeži; ch. niekoho na žart, na pekné sľuby dostať, oklamať, dobehnúť; hovor.: ch. ženícha, dobrú partiu; ch. chorobu dostať, ochorieť; ch. pekné počasie vystihnúť (napr. na dovolenku); ch. prvú cenu dostať, vyhrať; ch. dobré miesto dostať dobré zamestnanie; ten to chytil niečo sa mu vydarilo, dobre pochodil; ch. stanicu, Bratislavu, Prahu, dobrú hudbu v rozhlase; ch. signály zachytiť nejakým prístrojom;

3. hovor. (čo, koho) prísť niekam načas, stihnúť, dostihnúť, zastihnúť, zachytiť: ch. vlak, autobus; ch. začiatok (divadelného al. filmového predstavenia ap.); nechytil priateľa doma;

4. (koho, čo) zachvátiť, zasiahnuť, zmocniť sa niekoho: chytil ho žiaľ, hnev, závrat, kašeľ; Chytila ho náramná ľútosť. (Jes.) Chytila ho chorobná túžba za domovom. (Vaj.) Nepokoj chytí i jeho. (Ráz.-Mart.) Chytil ju kŕč. (Žáry); niečo chytila hrdza, pleseň pokryla; hovor. chytený na pľúca chorý na tbc; chytený na rozum blázon; je chytený podnapitý; chytený od ohňa (napr. koláč) pripečený; chytený od slnka (o človeku) opálený, ohorený; trnky chytené od mrazu spálené; umel. slang. dobre chytená nálada vystihnutá;

5. pevne priľnúť, prilepiť sa: farba, malta chytila;

nedok. chytať

|| chytiť sa¹

1. (koho, čoho, za čo) uchopiť sa rukami, pridržať sa, zachytiť sa: chytil sa stĺpa (Jes.); ch. sa niekoho za ruku; chytili sa za ruky, popod pazuchy; chytili sa kľučky (Žáry); chytila sa za srdce (Taj.)

● ch. sa za nos byť zahanbený; ch. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii; kto sa topí, i slamky (britvy) sa chytí (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku na záchranu; ch. sa za pasy začať sa pasovať, biť;

pren. (čoho) využiť, použiť niečo na niečo, chopiť sa niečoho, siahnuť po niečom: Musíme sa i my chytiť meča (Jes.) začať bojovať. Musel som sa chytiť žobráckej palice (Ráz.-Mart.) ísť po žobraní. Po otcovi chytil sa čakana syn (Tat.) začal kopať; ch. sa rozumu začať múdro, premyslene konať; ch. sa príležitosti, ch. sa dobrej rady; Ostatní sa chytili jeho poznámky. (Vaj.) Dcéra chytila sa tej myšlienky. (Kuk.) Keď nešlo s kresťanskou láskou, chytili sa ženy podvodu. (Jes.)

2. (do čoho, na čo) lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep; pren. ch. sa na sladké reči nechať sa oklamať, obalamútiť rečami;

3. (koho, čoho) zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: chytila sa ho pýcha; dobrá vôľa sa chytila niekoho; chytila sa ma choroba; pleseň, hrdza sa chytila niečoho pokryla niečo;

4. (čoho, do čoho, s neurč., zried. i na čo, za čo) začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho, chopiť sa niečoho: ch. sa do roboty, ch. sa svojho remesla; Čo bolo mladé, všetko sa chytilo do tanca (Kuk.) začalo tancovať. Chyť sa poriadnej roboty (Tat.) venuj sa práci. Mišo nevedel, čoho sa chytiť (Zgur.) nemal prácu. Keby som bol vzal druhého advokáta, bol by sa toho inakšie chytil (Taj.) bol by to lepšie vykonal; chytila sa chlebík piecť (Taj.); Chytil sa za učiteľa (Taj.) začal vykonávať učiteľské povolanie; pren. ch. sa do niekoho začať sa s niekým biť; hovor. ch. sa pobiť sa, začať sa biť (navzájom): Chcete sa biť? Nuž vyhŕňajte si rukávy, poďme sa chytiť. (Tat.)

5. zapustiť korene, ujať sa, vydariť sa: rastlina sa chytila; Chlapec sa tak chytil, že len radosť. (Taj.);

nedok. chytať sa

---

chytiť sa², -í, -ia dok. začať horieť, vzňať sa: papier sa chytil, dom sa chytil, strecha, slama sa chytila; stoh sa chytil plameňom; neos. v peci sa nechcelo chytiť; pren. Líca išli sa mi chytiť plameňom od hanby (Kuk.) veľmi som sa začervenal;

nedok. chytať sa

dochytať dokonavé sloveso
(ja) dochytám VKdsa+; (ty) dochytáš VKdsb+; (on, ona, ono) dochytá VKdsc+; (my) dochytáme VKdpa+; (vy) dochytáte VKdpb+; (oni, ony) dochytajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dochytal VLdsam+; (ona) dochytala VLdsaf+; (ono) dochytalo VLdsan+; (oni, ony) dochytali VLdpah+;
(ty) dochytaj! VMdsb+; (my) dochytajme! VMdpa+; (vy) dochytajte! VMdpb+;
(nejako) dochytajúc VHd+;

---

chytať nedokonavé sloveso
(ja) chytám VKesa+; (ty) chytáš VKesb+; (on, ona, ono) chytá VKesc+; (my) chytáme VKepa+; (vy) chytáte VKepb+; (oni, ony) chytajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chytal VLesam+; (ona) chytala VLesaf+; (ono) chytalo VLesan+; (oni, ony) chytali VLepah+;
(ty) chytaj! VMesb+; (my) chytajme! VMepa+; (vy) chytajte! VMepb+;
(nejako) chytajúc VHe+;

---

nachytať dokonavé sloveso
(ja) nachytám VKdsa+; (ty) nachytáš VKdsb+; (on, ona, ono) nachytá VKdsc+; (my) nachytáme VKdpa+; (vy) nachytáte VKdpb+; (oni, ony) nachytajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nachytal VLdsam+; (ona) nachytala VLdsaf+; (ono) nachytalo VLdsan+; (oni, ony) nachytali VLdpah+;
(ty) nachytaj! VMdsb+; (my) nachytajme! VMdpa+; (vy) nachytajte! VMdpb+;
(nejako) nachytajúc VHd+;

---

nedochytať dokonavé sloveso
(ja) nedochytám VKdsa-; (ty) nedochytáš VKdsb-; (on, ona, ono) nedochytá VKdsc-; (my) nedochytáme VKdpa-; (vy) nedochytáte VKdpb-; (oni, ony) nedochytajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedochytal VLdsam-; (ona) nedochytala VLdsaf-; (ono) nedochytalo VLdsan-; (oni, ony) nedochytali VLdpah-;
(ty) nedochytaj! VMdsb-; (my) nedochytajme! VMdpa-; (vy) nedochytajte! VMdpb-;
(nejako) nedochytajúc VHd-;

---

nechytať nedokonavé sloveso
(ja) nechytám VKesa-; (ty) nechytáš VKesb-; (on, ona, ono) nechytá VKesc-; (my) nechytáme VKepa-; (vy) nechytáte VKepb-; (oni, ony) nechytajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nechytal VLesam-; (ona) nechytala VLesaf-; (ono) nechytalo VLesan-; (oni, ony) nechytali VLepah-;
(ty) nechytaj! VMesb-; (my) nechytajme! VMepa-; (vy) nechytajte! VMepb-;
(nejako) nechytajúc VHe-;

---

nenachytať dokonavé sloveso
(ja) nenachytám VKdsa-; (ty) nenachytáš VKdsb-; (on, ona, ono) nenachytá VKdsc-; (my) nenachytáme VKdpa-; (vy) nenachytáte VKdpb-; (oni, ony) nenachytajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenachytal VLdsam-; (ona) nenachytala VLdsaf-; (ono) nenachytalo VLdsan-; (oni, ony) nenachytali VLdpah-;
(ty) nenachytaj! VMdsb-; (my) nenachytajme! VMdpa-; (vy) nenachytajte! VMdpb-;
(nejako) nenachytajúc VHd-;

---

neobchytať dokonavé sloveso
(ja) neobchytám VKdsa-; (ty) neobchytáš VKdsb-; (on, ona, ono) neobchytá VKdsc-; (my) neobchytáme VKdpa-; (vy) neobchytáte VKdpb-; (oni, ony) neobchytajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neobchytal VLdsam-; (ona) neobchytala VLdsaf-; (ono) neobchytalo VLdsan-; (oni, ony) neobchytali VLdpah-;
(ty) neobchytaj! VMdsb-; (my) neobchytajme! VMdpa-; (vy) neobchytajte! VMdpb-;
(nejako) neobchytajúc VHd-;

---

neodchytať dokonavé sloveso
(ja) neodchytám VKdsa-; (ty) neodchytáš VKdsb-; (on, ona, ono) neodchytá VKdsc-; (my) neodchytáme VKdpa-; (vy) neodchytáte VKdpb-; (oni, ony) neodchytajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodchytal VLdsam-; (ona) neodchytala VLdsaf-; (ono) neodchytalo VLdsan-; (oni, ony) neodchytali VLdpah-;
(ty) neodchytaj! VMdsb-; (my) neodchytajme! VMdpa-; (vy) neodchytajte! VMdpb-;
(nejako) neodchytajúc VHd-;

rozchytať dk roztrhať: dilacerabo: rozchytám, roztrhám krg 1704; diripio: rozchytám, roztrhám ks 1763

---

schytiť, schytať dk
1. čo, koho rázne chytiť, zdrapiť, strhnúť, schmatnúť niečo, niekoho: wezen zchiťa ten pantok gisty, wybehel wen pod okna a uderil ho w hlawu bratislava 1681; Jakub Wetssj, mlinar, zchitil lahwičku pop 1723–24; mlinar skalu na barwiera schitil bytča 1746; pekelný dussi lidskich lowec prissgel ke mne, zchitil mne, a tak plesstice se mnu o zem, hrissnu dussu ze mna wihnal ms 1758
2. koho zmocniť sa, zachvátiť niekoho: otca geg tyasska nemoc schitila, ktereho fatens tato potom že ratowala veličná 1724; Filipa zchitil Duch Boži gš 1758; techdi padnut miel, kterého horemislnost k wognám schitila pep 1771; smrť že ho nekdi schití be 1794;
schytiť sa
1. zrazu začať niečo robiť: chromy schytiw se, wstal, chodil a wessel s nimy do chramu le 1730; Szalaj Janoss z Kobilicz Jozeffom se schytiwsse, na zem spadly l. mikuláš 1764
2. náhle sa pobrať, odísť: Holiczka zchitiwsse se, bezal domuow pre ruczniczu ilava 1651; kdi počalo horet, že sa schytil a powedel: žena, dieta mi ge w Jasene bytča 1670; (p. Šándor) od stola se schitil, k instanskj se podal, gu za ruku wisse lakta chitil turiec 18. st
3. strhnúť sa, náhle, nečakane vzniknúť: když dvanáctá odbije, rýchle se z peci schytí pv 1637; wyděn gest geden ohnjwý plameň wycházeti z kazatelnjce, který se na strechu kostela zchytil žs 1764; (šaty) w nenadály plamen se zchitily pep 1769

chytať: ^{→speex →vorbis}

a chytal som ho ≈ a chytal jsem ho
a chytať haringy, bojuje ≈ a chytat slanečky, boxuje
Hron a už chytá ≈ Hron a už chytá
chytajte koníka po kasárenskom ≈ chytejte koníka po kasárenském
Jožko Bolebruch sa chytá ≈ Jožko Bolebruch se chytá
prevracajúcim sa stolom chytá ≈ kácejícím se stolem chytá
sipí a chytá sa ≈ sípá a chytá se
Vystieralo dlane a chytalo ≈ Vzpínalo dlaně a chytalo
...

a chytal som ich ≈ and I caught them
desať minút ma chytá ≈ ten minutes I'm shuddering
dňa, a chytal som ≈ day, and I caught
chlapci mohli chytať ryby ≈ the boys could fish
chytá ho za nohy ≈ grabbing onto his legs
chytal ryby, a odvetil ≈ fished, and he said
Chytá ma za ruku ≈ She grasps my hand
chytať zločincov, a nie ≈ to catch criminals, not
...