chytať, -á, -ajú nedok.
1. (čo, koho za čo) brať do ruky, do rúk, siahať po niečom, zmocňovať sa niečoho rukami: ch. niekoho za ruku, za plece; Ľudia nás chytajú za rukáv. (Jes-á) Tehly lietajú a Tomáš ich chytá. (Záb.); šport. slang. chytať (bezpredm.) hrať ako brankár, byť v bráne
● ch. niekoho za slovo využívať prerieknutie niekoho; niečo chytá za srdce dojíma; hovor. ch. niekomu stranu, stránku zastávať sa niekoho, nadŕžať niekomu;
2. (koho, čo) dotýkať sa, ohmatávať: (Starí rodičia) si chytali kríže. (Taj.) Nechytaj ma!
3. (koho, čo) naháňať, prenasledovať: ch. zlodeja, vinníka; chytať (i bezpredm.) pri hre na chytačku;
4. (čo, zried. i koho) loviť, lapať; zachycovať: ch. ryby, vtáky, zver; ch. dažďovú vodu, krv (napr. do nádoby); Cvíčaly môžeš chytať i na slučky i na lep. (Jes.); ch. rytmus, tón snažiť sa prispôsobiť určitému rytmu, tónu; hovor. ch. stanice (na rozhlasovom prijímači); chytá Moskvu, Prahu; ch. signály; ch. obraz (na televíznom prijímači); Adela chytala každé slovo (Vaj.) pozorne sledovala reč. Ja som len kde-tu chytala slová a melódiu (Bedn.) pri speve. Veľký oblak chytal lúče slnca. (Vaj.); žart. chytá muža o žene, ktorá sa veľmi chce vydať
● ch. dych namáhavo, ťažko dýchať; Hruď starcova ťažko pracovala, ledva chytal vzduch (Vaj.) dusil sa.
5. (koho, čo) zmocňovať sa, zachvacovať: chytá ma závrat; nechytá ma strach (Jes.); radosť ho chytá (Ráz.-Mart.); jed ma chytá (Vaj.); žiaľ chytá mu srdce (Taj.); hrdza, pleseň chytá niečo začína pokrývať; slnko chytá niekoho opaľuje;
6. lepiť sa: farba, malta, náter dobre, zle chytá;
7. (čo) prijímať do seba, na seba, dostávať, získavať, nadobúdať (o veciach i o osobách): ch. vlhkosť, ch. farbu; ch. dobré, zlé zvyky; deti chytajú nákazlivé choroby; Mladistvosť sa chytá od mládeže, ako dobrá nálada od vína. (Jes.)
8. hovor. (o starých nástrojoch) zaberať: kosa, britva, žiletka dobre, zle chytá;
dok. chytiť;
opak. chytávať, -a, -ajú
|| chytať sa1
1. (koho, čoho, za čo) siahať po niekom, po niečom; rukami hľadať v niečom oporu, pridŕžať sa: dieťa sa chytá matky za sukňu; chytali sa zábradlia (Jes.); ch. sa za ruky; pren. Čo sa nadúva, keď sa prvej sukne chytá (Jes.) berie prvé dievča al. ženu, ktorá príde, nevyberá.
● topiaci sa i slamky (britvy) chytá (prísl.) v ťažkej situácii hľadáme záchranu v akýchkoľvek prostriedkoch; ch. sa nádeje dúfať, veriť; ch. sa za hlavu byť zúfalý, bezradný; Tomáš sa smial, až sa za brucho chytal (Zúb.) veľmi, do popuku;
pren. (čoho) využívať, používať niečo na niečo, chápať sa niečoho, siahať po niečom: ch. sa pera začínať písať; ch. sa lopaty začínať s ňou pracovať; ch. sa zbrane začínať bojovať; ch. sa príležitosti, dobrej rady, nejakej myšlienky; ch. sa rozumu premýšľať, konať premyslene; (Tomáš) sa chytá otcových slov. (Zúb.)
2. (do čoho, na čo, zried. i o čo) padať do niečoho, lapať sa, zachycovať sa na niečo: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep, na (o)konár;
3. (koho, čoho) zachvacovať, zmocňovať sa: chytá sa ho choroba; chytá sa ma des (Jes.); keď sa vás chytá pokušenie (Vaj.); Už sa ho chytala závisť. (Vaj.) Chytá sa ich čudný nepokoj. (Tat.) Teba sa tiež chytá pochabosť. (Tat.) Akože sa nás má chytať staroba. (Štítn.)
4. (do čoho, s neurč., zried. i na čo i bezpredm.) začínať niečo robiť, priberať sa k niečomu, púšťať sa do niečoho: ch. sa do roboty, do čítania; Akosi dlho hútaš a nechytáš sa do práce. (Taj.); ch. sa do bitky; chytá sa variť; chytá sa vietor (Bedn.) začína fúkať;
5. (čoho, koho, na čo, na koho) lepiť sa, zachytávať sa: cesto sa chytá na ruky; zlé zvyky sa chytajú niekoho, na niečo; pleseň, hrdza sa chytá niečoho začína pokrývať niečo;
dok. chytiť sa;
opak. chytávať sa
chytať sa2, -á, -ajú nedok. začínať horieť, zapaľovať sa: papier, strecha sa chytá; ch. sa plameňom;
dok. chytiť sa
chytiť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho za čo) vziať do ruky, do rúk, uchopiť, lapiť: ch. loptu; ch. niekoho za ruku; ch. niekomu ruku; ch. niekoho okolo pása, okolo krku; ch. niekoho pod pazuchu; Gazdiná chytila habarku medzi dlane. (Kuk.) Do tých mäkkých rúk mal chytiť pluh alebo hnojné vidly. (Taj.)
● ch. niekoho za golier vyhodiť, vykázať; ch. niekoho za vlasy vyťahať; ch. niekoho pod krk začať hrdúsiť, škrtiť; ch. niečo pevne do rúk začať správne viesť: ch. niečo za správny za dobrý koniec dobre začať; Chytiť to za praktický, hospodársky koniec (Taj.) začne vec posudzovať z praktického hľadiska; ch. rozum do hrsti sústrediť sa, začať uvažovať; ch. niekomu stranu, stránku zastať sa niekoho: ch. niekoho za slovo využiť prerieknutie niekoho; chytiť niekoho za svedomie (Jes.) vyvolať v niekom výčitky svedomia;
2. (čo, koho) lapiť, uloviť, zmocniť sa niečoho, niekoho; pristihnúť niekoho pri niečom: ch. muchu, vtáčika, zajaca, ch. rybu do siete, na udicu, ch. myš do pasce; ch. zlodeja, špióna; ch. niekoho pri čine, pri krádeži; ch. niekoho na žart, na pekné sľuby dostať, oklamať, dobehnúť; hovor.: ch. ženícha, dobrú partiu; ch. chorobu dostať, ochorieť; ch. pekné počasie vystihnúť (napr. na dovolenku); ch. prvú cenu dostať, vyhrať; ch. dobré miesto dostať dobré zamestnanie; ten to chytil niečo sa mu vydarilo, dobre pochodil; ch. stanicu, Bratislavu, Prahu, dobrú hudbu v rozhlase; ch. signály zachytiť nejakým prístrojom;
3. hovor. (čo, koho) prísť niekam načas, stihnúť, dostihnúť, zastihnúť, zachytiť: ch. vlak, autobus; ch. začiatok (divadelného al. filmového predstavenia ap.); nechytil priateľa doma;
4. (koho, čo) zachvátiť, zasiahnuť, zmocniť sa niekoho: chytil ho žiaľ, hnev, závrat, kašeľ; Chytila ho náramná ľútosť. (Jes.) Chytila ho chorobná túžba za domovom. (Vaj.) Nepokoj chytí i jeho. (Ráz.-Mart.) Chytil ju kŕč. (Žáry); niečo chytila hrdza, pleseň pokryla; hovor. chytený na pľúca chorý na tbc; chytený na rozum blázon; je chytený podnapitý; chytený od ohňa (napr. koláč) pripečený; chytený od slnka (o človeku) opálený, ohorený; trnky chytené od mrazu spálené; umel. slang. dobre chytená nálada vystihnutá;
5. pevne priľnúť, prilepiť sa: farba, malta chytila;
nedok. chytať
|| chytiť sa1
1. (koho, čoho, za čo) uchopiť sa rukami, pridržať sa, zachytiť sa: chytil sa stĺpa (Jes.); ch. sa niekoho za ruku; chytili sa za ruky, popod pazuchy; chytili sa kľučky (Žáry); chytila sa za srdce (Taj.)
● ch. sa za nos byť zahanbený; ch. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii; kto sa topí, i slamky (britvy) sa chytí (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku na záchranu; ch. sa za pasy začať sa pasovať, biť;
pren. (čoho) využiť, použiť niečo na niečo, chopiť sa niečoho, siahnuť po niečom: Musíme sa i my chytiť meča (Jes.) začať bojovať. Musel som sa chytiť žobráckej palice (Ráz.-Mart.) ísť po žobraní. Po otcovi chytil sa čakana syn (Tat.) začal kopať; ch. sa rozumu začať múdro, premyslene konať; ch. sa príležitosti, ch. sa dobrej rady; Ostatní sa chytili jeho poznámky. (Vaj.) Dcéra chytila sa tej myšlienky. (Kuk.) Keď nešlo s kresťanskou láskou, chytili sa ženy podvodu. (Jes.)
2. (do čoho, na čo) lapiť sa, zachytiť sa: ch. sa do pasce, do klepca, na udicu, na lep; pren. ch. sa na sladké reči nechať sa oklamať, obalamútiť rečami;
3. (koho, čoho) zmocniť sa, zasiahnuť, zachvátiť: chytila sa ho pýcha; dobrá vôľa sa chytila niekoho; chytila sa ma choroba; pleseň, hrdza sa chytila niečoho pokryla niečo;
4. (čoho, do čoho, s neurč., zried. i na čo, za čo) začať niečo robiť, pustiť sa, dať sa do niečoho, chopiť sa niečoho: ch. sa do roboty, ch. sa svojho remesla; Čo bolo mladé, všetko sa chytilo do tanca (Kuk.) začalo tancovať. Chyť sa poriadnej roboty (Tat.) venuj sa práci. Mišo nevedel, čoho sa chytiť (Zgur.) nemal prácu. Keby som bol vzal druhého advokáta, bol by sa toho inakšie chytil (Taj.) bol by to lepšie vykonal; chytila sa chlebík piecť (Taj.); Chytil sa za učiteľa (Taj.) začal vykonávať učiteľské povolanie; pren. ch. sa do niekoho začať sa s niekým biť; hovor. ch. sa pobiť sa, začať sa biť (navzájom): Chcete sa biť? Nuž vyhŕňajte si rukávy, poďme sa chytiť. (Tat.)
5. zapustiť korene, ujať sa, vydariť sa: rastlina sa chytila; Chlapec sa tak chytil, že len radosť. (Taj.);
nedok. chytať sa
chytiť sa2, -í, -ia dok. začať horieť, vzňať sa: papier sa chytil, dom sa chytil, strecha, slama sa chytila; stoh sa chytil plameňom; neos. v peci sa nechcelo chytiť; pren. Líca išli sa mi chytiť plameňom od hanby (Kuk.) veľmi som sa začervenal;
nedok. chytať sa