cibuľovitý príd.
1. podobný cibuli: c. tvar, c-á veža
2. cibuľnatý: c-é rastliny
cibuľovitý -tá -té príd.
cibuľovitý -tá -té príd. 1. ▶ majúci tvar cibule: c. útvar; cibuľovitá vázička; cibuľovité veže, kopuly; Šimon snaží sa rozoznať stodoly a známe cibuľovité kopy sena. [D. Chrobák] 2. ▶ majúci koreň v podobe cibule; syn. cibuľnatý: c. kvet; cibuľovitá makovica; cibuľovitá zelenina; cibuľovité rastliny (napr. tulipán, narcis, ľalia)
1. podobný cibuli, ako cibuľa: c-á veža, strecha, c. tvar;
2. bot. majúci koreň v podobe cibule: c-é rastliny;
cibuľovite/-o prísl.: c. zdurený