cieľ -a m.
1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty; dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om
2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e; bomby zasiahli vojenské c-e
3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e; c. práce, výroby, hnutia, života; sledovať osobné c-e; dosiahnuť vytýčený c.; postaviť, klásť (si) (za) c.; mať za c. preskúmať niečo; chodiť bez c-a
● → minúť sa c-a; na ten(to) c. nato; c. svätí, posväcuje → prostriedky;
s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;
cieľový príd.: c-á páska, rovina; c-é prémie za splnenie úlohy;
cielik -a m. zdrob. expr.
cieľom predl. s 2. p. zastar. na niečo, pre niečo, s cieľom (s neurč.): „cieľom ľahšieho použitia“, správ. pre ľahšie použitie
(jeden) cieľ; (bez) cieľa; (k) cieľu; (vidím) cieľ; (ó) cieľ!; (o) cieli; (s) cieľom;
(dva) ciele; (bez) cieľov; (k) cieľom; (vidím) ciele; (ó) ciele!; (o) cieľoch; (s) cieľmi;