cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)
1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;
pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou): čierny, opálený ako c.
2. mn. c-i hovor. cigánska kapela
● žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;
cigánka1 -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;
cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor; c-a kapela;
pren. expr.: c. život potulný; c-a krv nepokojná, prudká povaha; c-a pečienka mäso upečené dotmava: hovoriť (po) c.;
cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);
cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)
cigán -na pl. N -ni m.
Cigán -na pl. N -ni m.
Cigán -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ staršie označenie príslušníka etnickej skupiny indického pôvodu, od 10. stor. rozptýlenej po celom svete, z ktorej malá časť (nie u nás) žije v mobilných príbytkoch, (v antropologickom zmysle) pís. i cigán, ofic. (od r. 1971) Róm: olaský C.; kočovní Cigáni; naučiť sa netriediť ľudí na gadžov a cigánov; v príslušnom uznesení z roku 1958 sa asimilačná politika štátu nazývala procesom prevýchovy Cigánov; cigán kolotočiar vyberal peniaze, hrala hlučná hudba [D. Taragel]; A tak sa starý Cigán aj so synom Láčhom dostali do krajiny Dživiben, kde žijú dosiaľ. [J. Berky - O. Sliacky] 2. pís. i cigán hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce označenie Róma, používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore: môžem vám vymenovať, čo mi na Cigánoch prekáža; naša strana má záujem riešiť Cigánov, cigánov 3. iba pl. cigáni hovor. ▶ skupina rómskych hudobníkov, cigánska kapela: počúvať cigánov; na zábave hrali cigáni ◘ fraz. hovor. byť tmavý/opálený ako cigán/Cigán byť veľmi hnedý; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú/klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu ▷ Cigánik, cigánik1 -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. i expr. k 1, 2: na ulici sa hrala skupina malých Cigánikov, cigánikov; vyzeral ako c.; ja, Cigánik, nedovolím obetovať muzikanta [L. Ťažký]; Cigánisko, cigánisko1 -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: mohutné C.; fúzatý c.; Cigánka, cigánka1 -ky -nok ž. k 1, 2: moja starká verila veštbám starej Cigánky; oženil sa s Cigánkou; Cigánočka, cigánočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: vojačik zamával švárnej Cigánočke, cigánočke Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený.
cigán (kraj i cigáň1), -a (v antropologickom zmysle), Cigán, -a, najmä v mn. č. Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) m.
1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i; hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;
pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.
● hovor. ako u c-ov o neporiadku;
2. hovor. cigáni cigánska kapela
● c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;
cigánka1 (Cigánka1), -y, -nok (kraj. i cigaňa1, -ne, -ní) ž. (i pren.);
cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk; c-a kapela; po c-y; pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý; c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);
cigánstvo1, -a str. hromad. zried. cigáni (Kuk.);
cigánik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;
pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;
cigánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá cigánka;
pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke
cigán i cigáň m. (v etnickom zmysle Cigán) 1. csl príslušník etnickej skupiny indického pôvodu: Aj cigám starej Guro že ho počuu̯ (V. Lom MK); Tam bívali cigáné f poli (Ružindol TRN); Na Viľiju rano chodzeľi dzeci i cigaňi vinšovac (Rankovce KOŠ) L. olaskí cigáňi (Bánovce n. Bebr.), šátorskí cigáňi (Lamač BRA), galanskí cigáňi (Stráže n. Myj. SEN) - kočovní, vandrovní F. šiarní ani cigán (Rochovce ROŽ) - čiernej pleti, opálený; bá_ca vodi ako cigáň (Rim. Píla RS) - nerád sa umývať; vadzá sa jak cigáni (Vištuk MOD) - veľmi sa hádajú; zdichlo sa mu ako cigáňovi na bieli chliep (Rim. Píla RS) - veľmi zatúžil po niečom; zaňähau̯ šetko jäko cigáň svaďbu (Krivá DK) - odišiel s hnevom 2. obyč. mn. č. cigánska kapela: Zjednaľi cigáňou, voľačo im zaplaťiľi (Detva ZVO); Neni nat cigánóf, tí vedzá hrát! (Vištuk MOD); Buľi mesta, dze zvikľi hrac cigaňi, dze še tancovalo (Rozhanovce KOŠ) F. cigáňi mu v bruchu vihrávajú (Rim. Píla RS), cigáňi mu v bruchu kľince kujú (Rim. Píla RS) - je veľmi hladný 3. expr. kto často klame: To je velikí cigáň, ani slova pravdi ňepovie! (Kubrica TRČ); Ti si len takí cigán, nikdi pravdu nepoviaš! (Kameňany REV) 4. or kôň čiernej farby: cigáň (Lokca NÁM) 5. železná piecka: mau̯í cigáň (Zázrivá DK) 6. druh hry v karty: Pri cigaňovi hodzen śe veľo naśmiac (Remeniny GIR) 7. v dvojslovnom názve rastliny: cigánovo piera (Jasenová DK) - bot. páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium); cigánik1 m. zdrob. expr. k 1 a 5: V jednej izbe zme cigaňikom kureľi (Zborov n. Bystr. KNM); cigánik (Vištuk MOD); cigánka1 ž. k 1 a 3: Tkaňice robiľi cigánki (Detva ZVO); Dali cigánce ščetku spravit (Bošáca TRČ); Vigani z ňej virgaľi jag zos ciganki (M. Zalužice MCH); Anči never, to je cigánka (Návojovce TOP); S takó cigánkó ňiš ňechce mať! (Čierna Lehota ROŽ)
cigánik1 p. cigán
cigánka1 p. cigán
cigán, Cigán [-g-, -k-; -n, -ň] (v etnickom zmysle) m 1. príslušník spoločenskej skupiny indického pôvodu, žijúcej miestami ešte potulným životom: muj kocžy jest vyfreymarcžyl od czygana za valacha tu klysnu (HLOHOVEC 1544 SLL); odgaly cestow od czyganow osm kony černych (RÁZTOČNO 1613); biljch kolaczuw Cygany z ssatoruw, gsauce cžerny, hledagj (BV 1652); cingarus: Cygáň (KS 1763); jako Cigana po svete vandrovat musime (KOMJATNÁ 1772 LP); cziganyowy za klincze (JACOVCE 18. st) 2. c-i cigánska kapela F. častokráte mu w žalutku czigany kugu (SNS 1786) od hladu mu škrčí v bruchu 3. expr klamár, luhár; zlodej: ratione dehonestationis: czygany, nehoden sy medzy dobrymy lidmy sedeti (TRENČÍN 1599); gich recžy mesto nedate, ale gakoby ste wy gych chtely cziganmy robity (LACLAVÁ 1686); Sandor bude wzdi zawisnik, cikan (RADVAŇ 1729); kdo mluwi, že miluge Bocha a bratra sweho nenawidi, cigan gest (SJ 18. st) P. atpn hospes Cigan (v Zemplíne 1381); Ladislaus Chigan (v Bíni 1454); -ka ž k 1, 2: pokradla zito, slanjnu a že czigankj dawala (KRUPINA 1694); mluwicze, ti cziganka, salbirka opentana (SPIŠ 1724); (svokra) newestu len slepou czigankou zowie, anj geg dobreho gmena neda (TURIEC 1754)
cikán- p. cigán-