Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cigániť -ni -nia (ne)cigáň! -nil -niac -niaci -nenie nedok. hovor. (ø; koho) ▶ vedome nehovoriť pravdu, klamať, luhať; syn. šialiť: nemá význam c. rodičov; odnaučiť deti c.; noviny sem-tam cigánia; necigáň!; načo cigániš?aby som necigánil (vsuvka v reči) nerád by som hovoril nepravdu ◘ fraz. cigáni, až sa hory zelenajú al. cigáni, len sa tak práši za ním al. cigáni, až sa mu z hlavy kúri bezočivo klame ◘ parem. kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť; kto cigáni, ten kradne; kto mnoho hovorí, mnoho cigánidok.ocigániť


cigániť sa -ni sa -nia sa cigáň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. hovor. (ku komu; ø) ▶ zaliečavo sa túliť, pritískať k niekomu, líškať sa, maznať sa: c. sa k otcovi, k dedovi; čo sa tak cigániš, iste odo mňa niečo chceš!dok.pricigániť sa


Cigán -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ staršie označenie príslušníka etnickej skupiny indického pôvodu, od 10. stor. rozptýlenej po celom svete, z ktorej malá časť (nie u nás) žije v mobilných príbytkoch, (v antropologickom zmysle) pís. i cigán, ofic. (od r. 1971) Róm: olaský C.; kočovní Cigáni; naučiť sa netriediť ľudí na gadžov a cigánov; v príslušnom uznesení z roku 1958 sa asimilačná politika štátu nazývala procesom prevýchovy Cigánov; cigán kolotočiar vyberal peniaze, hrala hlučná hudba [D. Taragel]; A tak sa starý Cigán aj so synom Láčhom dostali do krajiny Dživiben, kde žijú dosiaľ. [J. Berky - O. Sliacky]
2. pís. i cigán hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce označenie Róma, používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore: môžem vám vymenovať, čo mi na Cigánoch prekáža; naša strana má záujem riešiť Cigánov, cigánov
3. iba pl. cigáni hovor. ▶ skupina rómskych hudobníkov, cigánska kapela: počúvať cigánov; na zábave hrali cigáni
fraz. hovor. byť tmavý/opálený ako cigán/Cigán byť veľmi hnedý; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú/klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu
Cigánik, cigánik1 -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. i expr. k 1, 2: na ulici sa hrala skupina malých Cigánikov, cigánikov; vyzeral ako c.; ja, Cigánik, nedovolím obetovať muzikanta [L. Ťažký]; Cigánisko, cigánisko1 -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: mohutné C.; fúzatý c.; Cigánka, cigánka1 -ky -nok ž. k 1, 2: moja starká verila veštbám starej Cigánky; oženil sa s Cigánkou; Cigánočka, cigánočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: vojačik zamával švárnej Cigánočke, cigánočke
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 


cigáň1 -ňa pl. N -ni G -ňov m. hovor. expr.kto vedome nehovorí pravdu, kto klame, klamár, luhár: stal sa z neho c., nič sa mu nedá veriť; c. cigánsky! nadávkacigánik2 -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob.; cigánisko2 -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: c. jeden, ustavične klame; cigánka2 -ky -nok, cigaňa -ne -ní ž.
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 


ocigániť -ni -nia (ne)ocigáň! -nil -niac -nený -nenie dok. hovor. 1. (koho, zried. čo (s vedľajšou vetou)) ▶ vedome povedať nepravdu, dopustiť sa voči niekomu klamstva, oklamať; syn. okabátiť: chceš ma o.?; ocigánil známeho, že nemá cigaretu; raz som ocigánil rodičov a doteraz ma to mrzí; naschvál ocigánila celú triedu, aby jej závideli; Bercimu sa zdá, že všeličo si iba vymýšľa, sám seba že chce ocigániť. [J. Balco]
2. (koho, zried. čo (o čo)) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu, oklamať, podviesť: o. kupujúceho; na trhu ho ocigánili o päť eur; Kožušník, čo ich [rukávy] skracoval, ma asi ocigánil. Pozrela by som, z ktorej strany manžety je šev, rozpárala by som ho a rukávy skrátila aspoň o päť centimetrov. [R. Sloboda]; Remeselník si vážil zákazníka, najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo, keď nebol férový a niekoho ocigánil. [ER 1996]; pren. mám osemdesiat rokov, málo už chodím medzi ľudí, roky neocigánim
nedok.cigániť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu