Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

cigániť -i nedok. hovor. klamať, luhať: prečo c-š?

// cigániť sa maznavo sa túliť k niekomu, líškať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cigániť ‑i ‑ia nedok.

cigániť -ni -nia (ne)cigáň! -nil -niac -niaci -nenie nedok. hovor. (ø; koho) ▶ vedome nehovoriť pravdu, klamať, luhať; syn. šialiť: nemá význam c. rodičov; odnaučiť deti c.; noviny sem-tam cigánia; necigáň!; načo cigániš?aby som necigánil (vsuvka v reči) nerád by som hovoril nepravdu ◘ fraz. cigáni, až sa hory zelenajú al. cigáni, len sa tak práši za ním al. cigáni, až sa mu z hlavy kúri bezočivo klame ◘ parem. kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť; kto cigáni, ten kradne; kto mnoho hovorí, mnoho cigánidok.ocigániť


cigániť sa -ni sa -nia sa cigáň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. hovor. (ku komu; ø) ▶ zaliečavo sa túliť, pritískať k niekomu, líškať sa, maznať sa: c. sa k otcovi, k dedovi; čo sa tak cigániš, iste odo mňa niečo chceš!dok.pricigániť sa


ocigániť -ni -nia (ne)ocigáň! -nil -niac -nený -nenie dok. hovor. 1. (koho, zried. čo (s vedľajšou vetou)) ▶ vedome povedať nepravdu, dopustiť sa voči niekomu klamstva, oklamať; syn. okabátiť: chceš ma o.?; ocigánil známeho, že nemá cigaretu; raz som ocigánil rodičov a doteraz ma to mrzí; naschvál ocigánila celú triedu, aby jej závideli; Bercimu sa zdá, že všeličo si iba vymýšľa, sám seba že chce ocigániť. [J. Balco]
2. (koho, zried. čo (o čo)) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu, oklamať, podviesť: o. kupujúceho; na trhu ho ocigánili o päť eur; Kožušník, čo ich [rukávy] skracoval, ma asi ocigánil. Pozrela by som, z ktorej strany manžety je šev, rozpárala by som ho a rukávy skrátila aspoň o päť centimetrov. [R. Sloboda]; Remeselník si vážil zákazníka, najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo, keď nebol férový a niekoho ocigánil. [ER 1996]; pren. mám osemdesiat rokov, málo už chodím medzi ľudí, roky neocigánim
nedok.cigániť

cigániť p. klamať 1


cigániť sa p. zaliečať sa, túliť sa 1


klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť saprituľovať saprivíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panejexpr.: tuľkať samojkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlanipritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruďexpr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

2. p. krčiť sa 3


vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cigánčiť i cigániť1, -i, -ia nedok. expr. zried. žiť ako cigán, túlať sa po svete: Vojak tulák! Večné cigánčenie... (Vaj.) Túlaš sa, cigániš svetom. (Vaj.)


cigániť sa, -i, -ia nedok. hovor. líškať sa, maznavo sa prituľovať;

dok. pricigániť sa


cigániť2, -i, -ia nedok. (koho i bezpredm.) klamať, luhať: cigáni ma; necigáň! Kto cigáni, (ten) kradne. (prísl.)

cigáni, až sa hory zelenajú, cigáni akoby čítal bez rozpakov, bezočivo, rutinovane; aby som necigánil vsuvka v reči, nerád by som hovoril nepravdu, aby som hovoril pravdu;

dok. zacigániť i ocigániť

ciǧáňiť ciǧáňiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu