cigániť -i nedok. hovor. klamať, luhať: prečo c-š?
// cigániť sa maznavo sa túliť k niekomu, líškať sa
cigániť -ni -nia (ne)cigáň! -nil -niac -niaci -nenie nedok. hovor. (ø; koho) ▶ vedome nehovoriť pravdu, klamať, luhať; syn. šialiť: nemá význam c. rodičov; odnaučiť deti c.; noviny sem-tam cigánia; necigáň!; načo cigániš? □ aby som necigánil (vsuvka v reči) nerád by som hovoril nepravdu ◘ fraz. cigáni, až sa hory zelenajú al. cigáni, len sa tak práši za ním al. cigáni, až sa mu z hlavy kúri bezočivo klame ◘ parem. kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť; kto cigáni, ten kradne; kto mnoho hovorí, mnoho cigáni ▷ dok. ↗ ocigániť
cigániť sa -ni sa -nia sa cigáň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. hovor. (ku komu; ø) ▶ zaliečavo sa túliť, pritískať k niekomu, líškať sa, maznať sa: c. sa k otcovi, k dedovi; čo sa tak cigániš, iste odo mňa niečo chceš! ▷ dok. ↗ pricigániť sa
ocigániť -ni -nia (ne)ocigáň! -nil -niac -nený -nenie dok. hovor. 1. (koho, zried. čo (s vedľajšou vetou)) ▶ vedome povedať nepravdu, dopustiť sa voči niekomu klamstva, oklamať; syn. okabátiť: chceš ma o.?; ocigánil známeho, že nemá cigaretu; raz som ocigánil rodičov a doteraz ma to mrzí; naschvál ocigánila celú triedu, aby jej závideli; Bercimu sa zdá, že všeličo si iba vymýšľa, sám seba že chce ocigániť. [J. Balco] 2. (koho, zried. čo (o čo)) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu, oklamať, podviesť: o. kupujúceho; na trhu ho ocigánili o päť eur; Kožušník, čo ich [rukávy] skracoval, ma asi ocigánil. Pozrela by som, z ktorej strany manžety je šev, rozpárala by som ho a rukávy skrátila aspoň o päť centimetrov. [R. Sloboda]; Remeselník si vážil zákazníka, najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo, keď nebol férový a niekoho ocigánil. [ER 1996]; pren. mám osemdesiat rokov, málo už chodím medzi ľudí, roky neocigánim ▷ nedok. ↗ cigániť
cigániť p. klamať 1
cigániť sa p. zaliečať sa, túliť sa 1
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť sa • prituľovať sa • privíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panej • expr.: tuľkať sa • mojkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlani • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruď • expr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu
2. p. krčiť sa 3
vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)
2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)
3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami
zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!
cigánčiť i cigániť1, -i, -ia nedok. expr. zried. žiť ako cigán, túlať sa po svete: Vojak tulák! Večné cigánčenie... (Vaj.) Túlaš sa, cigániš svetom. (Vaj.)
cigániť sa, -i, -ia nedok. hovor. líškať sa, maznavo sa prituľovať;
dok. pricigániť sa
cigániť2, -i, -ia nedok. (koho i bezpredm.) klamať, luhať: cigáni ma; necigáň! Kto cigáni, (ten) kradne. (prísl.)
● cigáni, až sa hory zelenajú, cigáni akoby čítal bez rozpakov, bezočivo, rutinovane; aby som necigánil vsuvka v reči, nerád by som hovoril nepravdu, aby som hovoril pravdu;
dok. zacigániť i ocigániť