cigániť -ni -nia (ne)cigáň! -nil -niac -niaci -nenie nedok. hovor. (ø; koho) ▶ vedome nehovoriť pravdu, klamať, luhať; syn. šialiť: nemá význam c. rodičov; odnaučiť deti c.; noviny sem-tam cigánia; necigáň!; načo cigániš? □ aby som necigánil (vsuvka v reči) nerád by som hovoril nepravdu ◘ fraz. cigáni, až sa hory zelenajú al. cigáni, len sa tak práši za ním al. cigáni, až sa mu z hlavy kúri bezočivo klame ◘ parem. kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť; kto cigáni, ten kradne; kto mnoho hovorí, mnoho cigáni ▷ dok. ↗ ocigániť
cigániť sa -ni sa -nia sa cigáň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. hovor. (ku komu; ø) ▶ zaliečavo sa túliť, pritískať k niekomu, líškať sa, maznať sa: c. sa k otcovi, k dedovi; čo sa tak cigániš, iste odo mňa niečo chceš! ▷ dok. ↗ pricigániť sa
ocigániť -ni -nia (ne)ocigáň! -nil -niac -nený -nenie dok. hovor. 1. (koho, zried. čo (s vedľajšou vetou)) ▶ vedome povedať nepravdu, dopustiť sa voči niekomu klamstva, oklamať; syn. okabátiť: chceš ma o.?; ocigánil známeho, že nemá cigaretu; raz som ocigánil rodičov a doteraz ma to mrzí; naschvál ocigánila celú triedu, aby jej závideli; Bercimu sa zdá, že všeličo si iba vymýšľa, sám seba že chce ocigániť. [J. Balco] 2. (koho, zried. čo (o čo)) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu, oklamať, podviesť: o. kupujúceho; na trhu ho ocigánili o päť eur; Kožušník, čo ich [rukávy] skracoval, ma asi ocigánil. Pozrela by som, z ktorej strany manžety je šev, rozpárala by som ho a rukávy skrátila aspoň o päť centimetrov. [R. Sloboda]; Remeselník si vážil zákazníka, najhoršie, čo sa mohlo stať, bolo, keď nebol férový a niekoho ocigánil. [ER 1996]; pren. mám osemdesiat rokov, málo už chodím medzi ľudí, roky neocigánim ▷ nedok. ↗ cigániť