Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst

cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;

pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou): čierny, opálený ako c.

2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

cigánka1 -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;

cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor; c-a kapela;

pren. expr.: c. život potulný; c-a krv nepokojná, prudká povaha; c-a pečienka mäso upečené dotmava: hovoriť (po) c.;

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cigán ‑a m.; cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.; cigánik ‑a mn. ‑ci m.; cigánočka ‑y ‑čiek ž.

Cigán -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ staršie označenie príslušníka etnickej skupiny indického pôvodu, od 10. stor. rozptýlenej po celom svete, z ktorej malá časť (nie u nás) žije v mobilných príbytkoch, (v antropologickom zmysle) pís. i cigán, ofic. (od r. 1971) Róm: olaský C.; kočovní Cigáni; naučiť sa netriediť ľudí na gadžov a cigánov; v príslušnom uznesení z roku 1958 sa asimilačná politika štátu nazývala procesom prevýchovy Cigánov; cigán kolotočiar vyberal peniaze, hrala hlučná hudba [D. Taragel]; A tak sa starý Cigán aj so synom Láčhom dostali do krajiny Dživiben, kde žijú dosiaľ. [J. Berky - O. Sliacky]
2. pís. i cigán hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce označenie Róma, používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore: môžem vám vymenovať, čo mi na Cigánoch prekáža; naša strana má záujem riešiť Cigánov, cigánov
3. iba pl. cigáni hovor. ▶ skupina rómskych hudobníkov, cigánska kapela: počúvať cigánov; na zábave hrali cigáni
fraz. hovor. byť tmavý/opálený ako cigán/Cigán byť veľmi hnedý; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú/klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu
Cigánik, cigánik1 -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. i expr. k 1, 2: na ulici sa hrala skupina malých Cigánikov, cigánikov; vyzeral ako c.; ja, Cigánik, nedovolím obetovať muzikanta [L. Ťažký]; Cigánisko, cigánisko1 -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: mohutné C.; fúzatý c.; Cigánka, cigánka1 -ky -nok ž. k 1, 2: moja starká verila veštbám starej Cigánky; oženil sa s Cigánkou; Cigánočka, cigánočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: vojačik zamával švárnej Cigánočke, cigánočke
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cigán (kraj i cigáň1), -a (v antropologickom zmysle), Cigán, -a, najmä v mn. č. Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) m.

1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i; hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;

pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.

hovor. ako u c-ov o neporiadku;

2. hovor. cigáni cigánska kapela

c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;

cigánka1 (Cigánka1), -y, -nok (kraj. i cigaňa1, -ne, -ní) ž. (i pren.);

cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk; c-a kapela; po c-y; pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý; c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);

cigánstvo1, -a str. hromad. zried. cigáni (Kuk.);

cigánik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;

pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;

cigánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá cigánka;

pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke

Morfologický analyzátor

cigánočka podstatné meno, ženský rod

(jedna) cigánočka; (bez) cigánočky; (k) cigánočke; (vidím) cigánočku; (o) cigánočke; (s) cigánočkou;

(štyri) cigánočky; (bez) cigánočiek; (k) cigánočkám; (vidím) cigánočky; (o) cigánočkách; (s) cigánočkami;

cigánočka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) cigánočka
G (bez) cigánočky
D (k) cigánočke
A (vidím) cigánočku
L (o) cigánočke
I (s) cigánočkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) cigánočky
G (bez) cigánočiek
D (k) cigánočkám
A (vidím) cigánočky
L (o) cigánočkách
I (s) cigánočkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor