cigán (kraj i cigáň1), -a (v antropologickom zmysle), Cigán, -a, najmä v mn. č. Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) m.
1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i; hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;
pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.
● hovor. ako u c-ov o neporiadku;
2. hovor. cigáni cigánska kapela
● c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;
cigánka1 (Cigánka1), -y, -nok (kraj. i cigaňa1, -ne, -ní) ž. (i pren.);
cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk; c-a kapela; po c-y; pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý; c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);
cigánstvo1, -a str. hromad. zried. cigáni (Kuk.);
cigánik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;
pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;
cigánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá cigánka;
pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke
cigáň2, -a m. hovor. expr. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka luhárovi;
cigánka2, -y, -nok (kraj. i cigaňa2, -ne, -ní) ž.;
cigánsky2 príd.;
cigánstvo2, -a, -tiev str. lož, nepravda; klamstvo, luhárstvo;
cigánik2, -a, mn. č. -ci m. zdrob. oslab. (obyč. o malom dieťati, ktoré sa dopustilo luhania)