cirkevnoslovanský -ká -ké príd.
cirkevnoslovanský -ká -ké príd. lingv. ▶ súvisiaci s cirkevnou slovančinou: c. text; cirkevnoslovanské slovo; cirkevnoslovanské písomníctvo; cirkevnoslovanská vzdelanosť; c. jazyk starý spoločný spisovný jazyk východných a južných Slovanov dodnes používaný v gréckokatolíckej a v pravoslávnej cirkvi, ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny
cirkevnoslovanský príd. ‹g + VM› hud., cirk. c. spev bohoslužobný spev formovaný od konca 1. tisícročia u juž. a vých. Slovanov ako samostatná vetva byzantského liturgického chorálu
cirkevnoslovanský príd.: lingv. c. jazyk používaný u niektorých Slovanov pri pravoslávnych al. katolíckych bohoslužbách, cirkevná slovančina; c-á vzdelanosť súvisiaca s cirkevnou slovančinou; c-é písomníctvo napísané v cirkevnej slovančine