citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)
citát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ ▶ doslovne uvedený cudzí výrok v hovorenom al. v písomnom prejave; syn. citácia: biblický, latinský c.; slovníkový c.; c. uznávaného autora; uviesť, uvádzať citáty; Mal by som ti odpovedať nejakým vhodným citátom, aforizmom, však? [I. Izakovič]; lingv. lexikálny c. slovo z cudzieho jazyka používané v pôvodnej podobe, citátové slovo ▷ citátik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: polovzdelanecké, demagogické oháňanie sa citátikmi [M. Gáfrik]
citát -u m. ‹l› doslovne uvedený cudzí výrok, text 1; lingv. (lexikálny) c. citátové slovo; hud. téma al. melódia uvedomene prevzatá z inej skladby;
citátový príd.: lingv. c-é slovo používané v pôvodnej podobe cudzieho jazyka (napr. happy end)
citát doslovne uvedený cudzí výrok • citácia: práca plná citátov, citácií
citát, -u m. cudzí výrok doslovne uvedený v hovorenom al. písomnom prejave: c. z Hviezdoslava, biblický c.; uviesť, uvádzať c., použiť c.; lingv. lexikálny c. cudzie slovo, ktoré sa ešte neprispôsobilo domácemu jazyku;
citátový príd.
(jeden) citát; (bez) citátu; (k) citátu; (vidím) citát; (ó) citát!; (o) citáte; (s) citátom;
(tri) citáty; (bez) citátov; (k) citátom; (vidím) citáty; (ó) citáty!; (o) citátoch; (s) citátmi;