Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citácia -ie ž.

1. citovanie

2. citát: doslovná c.


citadela -y -del ž. pevnosť ovládajúca opevnené mesto, tvŕdza2


cit -u m.

1. prežívanie psychického vzťahu (kladného al. zápor.) k osobám, veciam, javom: c. radosti, lásky, vlastenecké c-y; človek bez c-u tvrdý; nemať c., c-u byť tvrdý, krutý

2. porozumenie, zmysel: umelecký, jazykový c., mať c. pre spravodlivosť, c. zodpovednosti

3. schopnosť tela vnímať zmyslami, najmä hmatom: mať c. v prstoch; mať ruku bez c-u necitlivú;

citový príd. k 1, 2: c. vzťah; lingv. c-é zafarbenie slova emocionálne;

citovo, citove prísl.: c. založený človek;

citovosť -i ž.


čítací príd. slúžiaci na čítanie: č. prístroj


čítačka -y -čiek ž.

1. div. slang. čítacia skúška: druhá č.

2. hovor. čítanie z vlastnej tvorby (na lit. podujatí)

3. hovor. čítacie zariadenie (v telev. štúdiu)


čítanie -ia s. čo sa číta, čo sa má čítať: napínavé, poučné č.; v škole bývalo povinné č.


čítanka -y -niek ž. kniha s ukážkami textov použ. ako učebná pomôcka: školská č.;

čítankový príd.: č. príbeh;

pren. č. hrdina typický

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
citadela ‑y ‑del ž.
cit ‑u m.; citový; citovo, citove prísl.; citovosť ‑i ž.
čítací
čítanie ‑ia s.
čítanka ‑y ‑niek ž.; čítankový; čítankovo prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citácia1 -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat.⟩ 1. ▶ doslovné uvedenie istého textu, výroku (v písaných textoch často typograficky odlíšené); syn. citát: biblické citácie; citácie antických diel v prácach súčasníkov; Už dožívajúcim zlozvykom sú aj nepreložené cudzojazyčné citácie v domácich textoch. [P. Dvořák]
2.krátky záznam o publikovanom diele iného autora; syn. odkaz: citácie v domácich, v zahraničných periodikách; Rosetiho mapa sa nezachovala a boli o nej správy len v citáciách katalógu Orteliovho atlasu. [J. Tibenský]; Ohlas, ktorý dielo vyvolalo, sa dá objektívne zistiť i podľa počtu citácií. [NP 1983]; knih. bibliografická c. súhrn predpísaných bibliografických údajov o dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce

citácia2 -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat.⟩ práv. zastar. ▶ písomné predvolanie pred úradné orgány al. pred súd: doručiť niekomu citáciu


cit1 citu pl. N city m. 1. ▶ prežívaný subjektívny vzťah k osobám, predmetom, javom a k vlastnej činnosti prejavujúci sa v určitých spôsoboch správania; syn. emócia: materinský c.; sesterský, bratský c.; jemný, čistý, úprimný c.; horúci, vrúcny, ľúbostný c.; vlastenecký c.; c. lásky, radosti, obdivu; c. hnevu, srdnatosti; výbuch citov; vzbudiť, prebudiť, vyvolať v niekom c.; ľahko podliehať návalom citov; mať otupený c.; stratiť c.; prechovávať k niekomu nežné city; opätovať city; predstierať city; zastierať, skrývať, tajiť svoje city; urážať niečie city; poet. niesť bremeno citov citovú záťaž; byť zmietaný búrkami citov podliehať citovým zmenám; Meral by som ho [život] podľa množstva zážitkov a sily citu. [M. Urban]; Dni plynú, telo starne, city bujnejú. [P. Jaroš]
2. ▶ schopnosť niečo pochopiť, niečomu porozumieť; zmysel pre niečo: umelecký c.; výtvarný, hudobný, jazykový c.; nestratiť spoločenský, sociálny c.; mať c. pre spravodlivosť, pre zodpovednosť, pre detaily; mať v prstoch, v rukách c. pre jemnú prácu; cibriť si literárny c.; uplatňovať c. spolupatričnosti; Aj pre atmosféru mal zvláštny cit. [K. Jarunková]; U dirigenta sa spája skvelý rytmický cit s jasnou hudobnou predstavivosťou. [Vč 1971]; šach. pozičný c. schopnosť hráča správne hodnotiť postavenie v partii
3. ▶ schopnosť tela vnímať vonkajšie dojmy zmyslami: mať, nemať c. v prstoch; mať nohy bez citu
fraz. byť bez citu al. nemať cit al. nemať [kúska] citu byť neoblomný, nemilosrdný; pôsobiť/hrať/útočiť na niečie city vyvolať v niekom istý citový vzťah s cieľom využiť ho vo svoj prospech; šliapať niekomu po citoch byť surový, bezcitný; udrieť/brnknúť niekomu na city vyvolať u niekoho náhlu citovú reakciu; expr. vylievať svoje city prejavovať svoje cítenie verejne; vyznať sa zo svojich citov prejaviť náklonnosť, lásku
citík -ka pl. N -ky m. zdrob. iron.: sentimentálne citíky; samoúčelné pitvanie citíkov [KŽ 1959]; Nepotreboval som sa zdôverovať s každým citíkom hocikomu. [P. Jaroš]


cit2 cit. ▶ výzva zachovať ticho, prestať hovoriť; syn. pst, čit: c., už ani muk!


čítací -cia -cie príd. 1. ▶ slúžiaci na čítanie textu; používaný pri čítaní textu; súvisiaci s čítaním: č. pult, stojan; pestovať čítacie návyky detí; osvojiť si č. pohyb zľava doprava; č. maratón projekt čítania z literárnych diel bez prestávky (ako kultúrne podujatie); v hoteli je vedľa televíznej miestnosti aj čítacia miestnosť; knih. č. prístroj ktorý sústavou zväčšovacích šošoviek a elektrického osvetlenia umožňuje čítať mikrofilmy, mikrokarty a pod.; div. čítacia skúška prvá fáza prípravy inscenácie, keď herci čítajú texty svojich postáv, čítačka; psych. č. test používaný pri psychodiagnostike
2. inform. ▶ umožňujúci čítanie textu, prezeranie obrázkov, skúmanie iných objektov ich zväčšením na monitore: špeciálny č. softvér; čítacia lupa elektronické zariadenie pre slabozrakých, filatelistov, numizmatikov a pod.
3. inform., eltech.ktorý vie zachytávať, spracúvať a ukladať impulzy, údaje a pod., ktorý ich vie čítať; súvisiaci s čítaním impulzov, údajov a pod.: čítacie zariadenie čiarového kódu, značiek, znakov, obrazcov; č. a záznamový mechanizmus; laserový č. lúč; čítacia rýchlosť média; čítacia hlava magnetická hlava na médiu, ktorá sníma zaznamenané dáta; čítacia karta ktorej údaje sa dajú čítať


čítač1 -ča pl. N -či m.kto číta text (umelecký, sprievodný, spravodajský a pod.), napr. na kultúrnych podujatiach, pri nahrávaní relácií, pri vysielaní spravodajstva: č. profesionál; s rozhlasom spolupracuje ako herec, č. a recitátor; autor pásma rozvrhol text pre troch čítačov; Spisovateľ exceloval ako čítač svojich dvoch úryvkov. [InZ 1998]čítačka1 -ky -čiek ž.


čítač2 -ča pl. N -če m. 1. inform., eltech. ▶ zariadenie schopné zachytávať a spracúvať impulzy, údaje; čítacie zariadenie, čítačka: elektronický č.; č. pamäte; č. čiarového kódu, čipovej karty; č. vytlačených bodov; č. častíc obsiahnutých vo vzduchu zariadenie na monitorovanie životného a pracovného prostredia; č. bankoviek zariadenie na kontrolovanie pravosti bankoviek; č. obrazovky a) program, ktorý diferencuje dáta prichádzajúce do grafickej karty a vyberá iba text b) program pre zrakovo postihnutých, ktorý spracúva text a obrázky zobrazené na obrazovke počítača na hlasový al. hmatový výstup
2. polygr. ▶ zariadenie na automatické snímanie a zaznamenávanie textu uspôsobené na optické rozpoznávanie znakov: automatický č.


čit, čt cit. ▶ výzva zachovať ticho, prestať hovoriť; syn. cit2, pst: Čit, deti, ani muk! [R. Moric]; Čit! Ty ma máš počúvať. [M. Krno]; A pobúchala jej [krave] paličkou po rohoch: Čit, ticho, ticho. [D. Tatarka]; Čt! Ani muk! [J. Poničan]


cheat [čít], čít -tu pl. N -ty m. ⟨angl.⟩ slang. ▶ (úmyselne al. neúmyselne) vytvorené slabé miesto v softvéri (obyč. počítačovej hry), umožňujúce istým spôsobom zmeniť priebeh jej programu (často s úmyslom zlepšiť výsledky); kód; trik, podvod: legálny ch. v hre; používať cheaty; internet je bohatým zdrojom rôznych cheatov; po použití cheatu nemusí hra fungovať korektne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citácia -ie ž. ‹l›

1. doslovné uvedenie nejakého výroku; výrok, text sám; uvedenie názvu diela a obyčajne miesta v ňom, citovanie 1, 2; hud. použitie citátu v skladbe

2. zastar. predvolanie na súd;

citačný príd.: odb. c-á technika ktorou sa cituje; c. index register obsahujúci mená autorov a názvy ich diel citovaných inými autormi


citadela -y ž. ‹t› mestská pevnosť


citara, citera -y ž. ‹n < l < g› hud. strunový brnkací nástroj obdĺžnikového tvaru s piatimi melodickými strunami a 24 – 40 sprievodnými strunami;

citarový príd.


citarista -u m. (citaristka -y ž.) hráč na citere


citát -u m. ‹l› doslovne uvedený cudzí výrok, text 1; lingv. (lexikálny) c. citátové slovo; hud. téma al. melódia uvedomene prevzatá z inej skladby;

citátový príd.: lingv. c-é slovo používané v pôvodnej podobe cudzieho jazyka (napr. happy end)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radostiemócia: kladné emócie

2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadokpochopenieporozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humorusrdce


cit2 p. pst


čit p. pst, ticho1 4


porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopeniezmyselcit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečoúčasťspoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasťcítenie: sociálne cítenie

2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumenízhodasúladharmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

p. aj zhoda 1


pst vyjadruje výzvu zachovať ticho • psstčitčt: pst, psst, bolo počuť pri každom zakašľaní; Čit, čt, buďte už konečne ticho!ani mukani škrk: Buď už ticho, ani muk!zried. cit (Hviezdoslav)


ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspaťvzruch: povedať niečo bez vzruchuemóciacit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citomdojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatiaexaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extázavytrženie: dostať sa do vytrženiakniž. pohnutie: slziť od pohnutiakniž. hnutie: hnutie myslepoet. poryv (Sládkovič)

2. p. rozruch 3. p. nervozita


zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citácia1, -ie, -ií, -iám, -iách ž. doslovné uvádzanie cudzieho výroku, citovanie

citácia2, -ie, -ií, -iám, -iách ž. hovor. písomné predvolanie na úrad: Máš citáciu na súd. (Heč.)


citadela, -y, -del ž. tvrdza v pevnosti; pevnosť


cit1, -u m.

1. psychický proces, pri ktorom človek prežíva svoj vzťah ku skutočnosti, v ktorej žije, a k svojej vlastnej činnosti, emócia: c. radosti, lásky, odporu, ľúbostný c.; hlboký, vyšší, ľudský, materinský c.; útle, nežné c-y; vyznávať svoje c-y; prechovávať c-y; ľahko podliehať c-om; nával c-u; urážať mravné c-y priečiť sa mravnosti; útočiť, pôsobiť na c-y niekoho usilovať sa ho obmäkčiť; vzbudiť, prebudiť v niekom cit, c-y

nemať c., c-u byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez c-u tvrdý, nemilosrdný; hovor. nemať v sebe kus c-u byť tvrdý, nemilosrdný; vylievať svoje c-y žalovať sa, zdôverovať sa;

2. pochopenie, porozumenie, zmysel pre niečo: spoločenský, sociálny, umelecký, hudobný, jazykový, náboženský, technický c.; c. spolupatričnosti; mať (vrodený) c. pre niečo; c. pre krásu, spravodlivosť; robiť niečo s c-om jemne, nežne, precítene;

3. schopnosť tela pociťovať, zachycovať vonkajšie dojmy (najmä hmatové): c. pre chlad, teplo; mať ruku, nohu bez citu necitlivú

mať v prstoch c. pre niečo schopnosť pre nejakú jemnú manuálnu prácu;

citový príd.

1. týkajúci sa citu, citov: c. vzťah, c. život, c. svet, c-á oblasť, c-é pohnútky;

2. majúci cit, citlivý: c. človek;

citove/-o prísl.: c. založený; c. vznetlivý čo sa týka citu;

citovosť, -ti ž.

1. schopnosť (obyčajne zvýšená) mať citové vzťahy;

2. citlivosť;

citík, -a m. zdrob. iron.


cit2 cit. vyzýva sa ním k tichosti, mlčaniu, pst, čit: „Cit! všetko viem,“ dovŕšil Michal. (Hviezd.)


čítací, -ia, -ie príd. trochu zastar.

1. určený, slúžiaci na čítanie: č-ia tabuľa (Taj.);

2. zaoberajúci sa čítaním, pestujúci čítanie kníh, časopisov: Založili si v obci čítací kruh. (Taj.)


čítač, -a m. kto číta, predčítava umelecké dielo


čítanie, -ia str.

1. škol. vyučovací predmet, na ktorom sa žiaci učia čítať: známka z č-ia;

2. čo sa číta, knihy, časopisy, noviny a pod.: zábavné, povinné č.


čit cit. slúži na vyzvanie, aby bolo ticho: „Čit!“ povie Paľko rozčúleným hlasom. (Tim.)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

citácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) citácia
G (bez) citácie
D (k) citácii
A (vidím) citáciu
L (o) citácii
I (s) citáciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) citácie
G (bez) citácií
D (k) citáciám
A (vidím) citácie
L (o) citáciách
I (s) citáciami

citácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) citácia
G (bez) citácie
D (k) citácii
A (vidím) citáciu
L (o) citácii
I (s) citáciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) citácie
G (bez) citácií
D (k) citáciám
A (vidím) citácie
L (o) citáciách
I (s) citáciami

citácia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) citácia
G (bez) citácie
D (k) citácii
A (vidím) citáciu
L (o) citácii
I (s) citáciou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) citácie
G (bez) citácií
D (k) citáciám
A (vidím) citácie
L (o) citáciách
I (s) citáciami

cit
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) cit
G (bez) citu
D (k) citu
A (vidím) cit
L (o) cite
I (s) citom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) city
G (bez) citov
D (k) citom
A (vidím) city
L (o) citoch
I (s) citmi

čítač
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítačovi
A (vidím) čítača
L (o) čítačovi
I (s) čítačom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) čítači
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítačov
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítaču
A (vidím) čítač
L (o) čítači
I (s) čítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) čítače
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítače
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi

čítač
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítačovi
A (vidím) čítača
L (o) čítačovi
I (s) čítačom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) čítači
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítačov
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítaču
A (vidím) čítač
L (o) čítači
I (s) čítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) čítače
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítače
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi

čítač
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítačovi
A (vidím) čítača
L (o) čítačovi
I (s) čítačom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) čítači
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítačov
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítaču
A (vidím) čítač
L (o) čítači
I (s) čítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) čítače
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítače
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi

čítač
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítačovi
A (vidím) čítača
L (o) čítačovi
I (s) čítačom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) čítači
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítačov
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čítač
G (bez) čítača
D (k) čítaču
A (vidím) čítač
L (o) čítači
I (s) čítačom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čítače
G (bez) čítačov
D (k) čítačom
A (vidím) čítače
L (o) čítačoch
I (s) čítačmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu