Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

antracit -u m. veľmi výhrevné čierne uhlie

---

bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l

---

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

---

bezcitný príd. nemajúci cit, krutý, ukrutný; svedčiaci o tom: b. človek; mať b-é srdce; b-é slová;

bezcitne prísl.;

bezcitnosť -i ž.

---

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

---

bočiť nedok.

1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí; b. od roboty

2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa

antracit ‑u m.; antracitový

---

autenticita ‑y ž.

---

baníčiť ‑i ‑ia nedok.

---

bedačiť ‑í ‑ia nedok.

---

bedárčiť, bedáriť ‑i ‑ia nedok.

---

bezcitný; bezcitne prísl.; bezcitnosť ‑i ž.

acidobazicita -y ž. ‹l + g› biochem. acidobázická rovnováha

---

aeroelasticita -y ž. ‹g› fyz., tech. odvetvie mechaniky zameriavajúce sa na správanie pružných telies (častí lietadiel, mostov a i.) obtekaných plynom (vzduchom) a na ich vzájomné ovplyvňovanie

---

anelasticita -y ž. ‹g› odb. odlišná elasticita pevného telesa spôsobená defektom kryštálovej mriežky

---

anestéziologicko-resuscitačný príd. ‹g + l› lek. a-é oddelenie zariadenie v nemocnici, kde sa robí anestézia a resuscitácia, skr. ARO

---

antracit -u m. ‹g› geol. najstaršie kamenné uhlie s najväčším obsahom uhlíka;

antracitový príd.: a-é uhlie

---

apendicitída -y ž. ‹l› lek. zápal apendixu 1, tzv. zápal slepého čreva

---

ascites -tu m. ‹g› lek. chorobné nahromadenie voľnej tekutiny v brušnej dutine (napr. pri cirhóze);

ascitický príd.

---

---

---

---

---

---

antracit, -u m. najvýhrevnejšie čierne uhlie;

antracitový príd.

---

apendicitída, -y ž. lek. zápal červovitého výbežku slepého čreva, apendixu

---

autenticita, -y ž. pravosť, hodnovernosť, autentickosť: a. dokladu

---

babčiť p. babiť

---

babiť i babčiť, -í, -ia nedok. ľud. byť babou, pôrodnou asistentkou

---

bafať, -á, -ajú i bafkať (si), -á, -ajú i bafčiť, -í, -ia nedok. expr. zvučne poťahovať pri fajčení (fajky al. cigarety); fajčiť (fajku al. cigaru): bafal z čerešňovky (Zgur.); Páni pokojne bafali cigary (Gab.) Starý Klinček si pokojne bafkal z fajočky. (Šteinh.) Strýko nervózne bafká z fajky. (Al.); bafčili z fajok (Pláv.); pren.: Na stanici bafká malinká lokomotíva (Al.) odfukuje. Tuho bafkal motor autobusu hore kopcom. (Skal.);

dok. bafnúť, zabafať

---

bedačiť, -í, -ia nedok. hovor.

1. žiť v nedostatku, v biede, živoriť, bedáriť;

2. (koho, čo) ničiť, privádzať na mizinu, zbedačovať: b. národ (Kuk.)

antracit podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) antracit; (bez) antracitu; (k) antracitu; (vidím) antracit; (ó) antracit!; (o) antracite; (s) antracitom;

(dva) antracity; (bez) antracitov; (k) antracitom; (vidím) antracity; (ó) antracity!; (o) antracitoch; (s) antracitmi;

---

antracit podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) antracit; (bez) antracitu; (k) antracitu; (vidím) antracit; (ó) antracit!; (o) antracite; (s) antracitom;

(tri) antracity; (bez) antracitov; (k) antracitom; (vidím) antracity; (ó) antracity!; (o) antracitoch; (s) antracitmi;

ráčiť ndk
1. mod sloveso obyč. s infinitívom vyj. úctivú prosbu al. výzvu pri úctivom a pokornom vyjadrení o nejakej činnosti al. prosbe, žiadosti, utiekaní sa (k Bohu al. k vrchnosti): wyznal gest Michal Prchala: mili pani, raczte slysseti, ja swe zbozie wsseczko po swe smrti mogi poruczim Aaronowi žk 1468; pane nass milostiwy, zadame, ze nas na dalssie racyss laskawie a milostiwe oppatrziti a chowati varín 1485; W. M. prosym, yako pana sweho, aby ste racžylj nawratyt ten ssefran meho pana chudemu cžloweku nitra 1569; učiniti račila čajkov 1690 lp; nam společne wšem racž pomahaty Duch Swaty ku cty a chwale sweg nagswetegsseg l. mikuláš 1698; osviceny pane, ponevač pri našich pribytkoch sotvy se kus chleba zarodi, protož prosime V. Osvicenost, žeby nam račila neco obili na chleb požičat soblahov 17. st lp; (Pane) ráts nyepatretz nás hréch velyki, ráts nász prijátz do szvej lászki hps 1752; bona venia me exaudias: rač mňa wyslyssati ks 1763; stworyteli, Dusse Swaty, nawstiw misli swych wernych a rač naplniti srdce nasse, gako sy nas račil stworyti rg 18. st
2. (zdvorilo) chcieť, priať si, láskavo niečo urobiť: vítez Siládi pojavše pannu, s ní se jest sobášil a stav manželský vedle porádku dokonati ráčil asl 1560; (k pánovi) werzim, že bez dalsseho potahu dobrimy penesmy zaplatiti racžite n. ves 1565; Búh wssemohuczy vstanowiti gest racžyl staw swaty manželsky, abychom gey w welikeg wažnosti a pocztiwosti gmeli bag 1585; devečko má milá, potešení mého, rač obveseliti srdéčka smutného asl 1603; (pani) list sem prygala spolu y z darem poslanym, a czo mne raczy W. M. pisat, welmy dobre sem wirozumela, y tich mne psanich weczy se chczem drzat modra 1680; wysoce vrozeny pan z Pezinka swu peczet raczil gest przydawiti k tomuto listu trnava 1760; dvor knižecky vždy o to pečovati račil, aby svych poddanych šťastlivych a pri dobrem spusobe zadržal detva 1793

---

ratajčiť ndk orať: (oráč) na gednu polsiahu na ssirky dal zastawit a fundament položit, odkud na zdlssky ratagczil od masstaly turiec 1756

---

recitovanie [-í] s lat odriekanie (modlitby): po recytowanj (modlitby) necht gest slobodno wssechném wen gjtj bz 1749

---

recitovať ndk lat čo odriekať niečo: znass-li wypowedi Swateho Pjsma, ktere dnes recitowati mame ská 18. st

---

rečitosť ž reč: kdiž rozličné čítaš slowenskú rečitosť, uznáš Slowákuw míť gakégsi reči dosť be 1794

---

ročitý príd
1. týkajúci sa jedného roka, určený na jeden rok, trvajúci jeden rok, ročný: debnarowy za geho pracu roczytu, kteru pry meskem piewary robyl, fl 11 zvolen 1659; kniha roczita, w kteregžto poznamenane gsau vecy tie, ktere k sprave a potreby prinaležj prievidza 1687 e; (majstri majú) obicžegne rocžite aneb sstwrtrocžite danky czechowne do pokladnicze czechowneg daty ca 1764; geden slunečny mesyc ge ten cžas, w kterem sa slunce we swogeg ročiteg cesty gedno znamenj, to gest narizenu počet istých hwezduw pregity zda uč 1781; mňe ništ ňechibí, neb bez všeho i najmenšého unuváňá múj ročitý plat ťáhnem a bez všej starosťi ho požívám br 1785; nepotrebuwali apoštoli swích wlastních domuw, né stálích ročiťích pacholkuw bn 1796
2. konaný raz do roka, každoročný, výročný: ze zamku podle urbaru nam dawaly piwa k slawnim swiatkom roczitim a k hodom bytča 1673; anniversarius: wyročnj, ročitý wu 1750; wsseczkim prodawacžum, kupczum a remeselnikum wespolek na obeczne a rocžite garmeki prodawaty dowolene gest prievidza 1764; w rocžiti czechowni den do zchudski czechowneg czechownyczi danki czechowne do pokladnicze czechowneg daty budu powinni ca 1767
3. (o človeku) mnohoročný, starý: a wtedi celá twár zmlaďuge a namísto ročitého sskaredého babska onechdi widatú newesťičku ukazuge br 1785; subst
r-é s ročný poplatok mestu: od masarow banowskich rocžyteho prigato ffuntow 100 bánovce n. b. 1650;
-e, -ne prísl k 2: ponejprve maji ročitne považitedlni mistrove z rady a dovoleni všeckeho cechu voleni byti b. bystrica 1617 cm; Lieskowanom rocžyte dany sud piwa zvolen 1645; ročite bude miti pan farar čtiry wozj sena a dwa wozj otawy m. lúka 1784; od kotluv ročite jsme povinni gruntovnemu panu fl 2 platiti detva 1793 lp

---

rozčepčiť dk koho zbaviť niekoho čepca, strhnúť niekomu čepiec: predepsany obyl, rosczepczil y opleczko na neg (Dorote) potrhal p. ľupča 1691; (Eva) gu (Katru Siakel) rozčepčila, čepjecz na kusky potrhala a na hrdle gu dosskrjabala záborie 1726

---

rozčítať dk čo počítaním podeliť, rozdeliť, rozpočítať, rozrátať niečo: Dibak Jano y fatens potom medzi sebou spusob urobily a boly pengaze zo Žiliny donesene, ktere rozčitawsse; pengaze ostatnie potom rozčitaly s. l. 1773

baňčiťi bezpečiť_1 bezpečiť_2 bobčiť bočiť_1 bočiť_2

679 Horné Štitáre TO/NI nitr.
1773 Csitar, Czitare, 1786 Cschitar, 1808 Csitár, 1863 Bodokcsitár, 1873–1907 Csitár, 1913 Felsőcsitár, 1920 Čitáre, 1927–1948 Horné Štitáry, 1948– Horné Štitáre

---

1406 Malý Cetín NR/NI nitr. 1960–1990 zlúč. s o. Čechynce do o. Nitrany.
1773 Kiss-Czétény, Klein-Czeteny, Mali Czitiny, 1786 Czeteny, 1808 Kis-Czétény, Kis-Czitény, Klein-Zitin, Malý Citín, 1863–1913 Kiscétény, 1920 Malý Citýň, 1927–1942 Malý Cetín, Kis-Cétény, 1942–1960, 1990– Malý Cetín
Nitrany: 1960–1990 Nitrany

---

1572 Nitra NR/NI nitr. 1773, 1873–1877 rozčl. na o. Dolné Mesto a Horné Mesto; po 1882 pričl. o. Párovce; 1960 pričl. o. Horné Krškany, Chrenová, Kynek, Mlynárce; 1974 pričl. o. Dolné Krškany; 1975 pričl. o. Dolné Štitáre, Dražovce, Veľké Janíkovce; 1976–1992 pričl. o. Ivanka pri Nitre; 1976–1993 pričl. o. Lužianky; 1974–1990 pričl. o. Nitrianske Hrnčiarovce.
1786 Neutra, Nitria, Nytra, 1808 Nitria, Nyitra, Neutra, Nitra, 1863, 1882–1913 Nyitra, 1920– Nitra
Dolné Mesto: 1773 Infer[ior] Nitria, Alsó-Nitra, Unter-Neütra, Dolna Nittra, 1873–1877 Alvárosnyitra
Horné Mesto: 1773 Super[ior] Nittria, Felső-Nitra, Ober-Neütra, Horna Nittra, 1873–1877 Felsővárosnyitra
Párovce: 1786 Parucza, Parowce, 1808 Parúcza, Párowce, 1873–1882 Párutca
Dolné Krškany: 1773 Alsó-Kőrőskény, 1786 Alschó-Köröschkény, 1808 Alsó-Kőröskény, [Alsó]-Kereskény, Dolní Keresskýn, 1863–1913 Alsóköröskény, 1920 Dolný Kereškýn, 1927–1973 Dolné Krškany
Horné Krškany: Felső-Kőrőskény, 1786 Felschő-Köröschkény, 1808 Felső-Kőröskény, [Felső]-Kereskény, Horní Keresskýn, 1863–1913 Felsőköröskény, 1920 Horný Kereškýn, 1927–1960 Horné Krškany .
Chrenová: 1773, 1808, 1863–1913 Tormos, 1786 Tormosch, 1920–1948 Tormoš, 1948–1960 Chrenová
Kynek: 1873 Könyők, 1877–1913 Könyök, 1920 Kinek, 1927–1960 Kynek
Mlynárce: 1773, 1808, 1863–1913 Molnos, 1786 Molnosch, 1920–1948 Molnoš, 1948–1960 Mlynárce
Štitáre: 1773 Csitar, 1786 Cschitar, 1808, 1863–1907 Csitár, 1913 Alsócsitár, 1920 Čitáry, 1927–1948 Dolné Štitáry, Alsó-Csitár, 1948–1974 Dolné Štitáre [1979– Štitáre]
Dražovce: 1773 Daraszy, 1786 Darászi, Drassowce, 1808 Darázsi, Darási, Dražowce, 1863–1873 Darázsi, 1877–1907 Darázs, 1913 Zobordarázs, 1920–1974 Dražovce
Janíkovce: 1773 Emőke, Janikowitz, Janikowcze, 1786 Emőke, Janikowce, 1808 Nagy-Emőke, Welké Janikowce, 1863–1873 Nagyemöke, 1877–1913 Nagyemőke, 1920–1974 Veľké Janíkovce [(1978, 1979– Janíkovce]

---

2615 Veľký Cetín NR/NI nitr.
1773 Nagy-Czétény, Gros-Czeteny, Welki Czitiny, 1786 Czeteny, Cschétény, Nagy-Csétény, 1808 Nagy-Czétény, Nagy-Czitény, Groß-Zitin, Welký Citín, 1863–1913, 1938–1945 Nagycétény, 1920 Veľký Citýň, 1927–1938, 1945–1948 Veľký Cetín, Nagy-Cétény, 1948– Veľký Cetín

Priezvisko CITANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BANKY (obec VYHNE), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
VYHNE, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;

---

Priezvisko CITAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
BANKY (obec VYHNE), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;

---

Priezvisko CITARA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 23×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 6×;
ONDREJ NAD HRONOM (obec BRUSNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 6×;
BRUSNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
ŠTIAVNIČKA (obec PODBREZOVÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
RUDLOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
SLOVENSKÁ ĽUPČA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

---

Priezvisko CITA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
VEĽKÉ KOSIHY, okr. KOMÁRNO – 1×;

---

Priezvisko ČITÁKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 21×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 5×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
ŠACA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko ČITÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 6×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko ČITÁRIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
MÔŤOVÁ (obec ZVOLEN), okr. ZVOLEN – 3×;
MESTO-JUH (obec KRUPINA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 3×;
HORNÝ BADÍN, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 2×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;

---

Priezvisko ČITÁRI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
MESTO-JUH (obec KRUPINA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 2×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
HORNÝ BADÍN, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;
MÔŤOVÁ (obec ZVOLEN), okr. ZVOLEN – 1×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;

Urbanonymum UČITEĽSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
BANSKÁ ŠTIAVNICA; PODUNAJSKÉ BISKUPICE (BRATISLAVA)

---

Urbanonymum UČITEĽSKÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRHOVÁ HRADSKÁ

citlivo: ^{→speex →vorbis}

---

citlivosť: ^{→speex →vorbis}

---

citlivý: ^{→speex →vorbis}

---

citovaný: ^{→speex →vorbis}

---

citovať: ^{→speex →vorbis}

---

citový: ^{→speex →vorbis}

---

citrón: ^{→speex →vorbis}

---

cit: ^{→speex →vorbis}

culture / activecitizenship / index _ en ≈ culture / activecitizenship / index _ en
culture / activecitizenship / index _ fr ≈ culture / activecitizenship / index _ fr
dgs / education _ culture / activecitizenship ≈ dgs / education _ culture / activecitizenship
education _ culture / activecitizenship / index ≈ education _ culture / activecitizenship / index
februára 2008Sčítanie obyvateľov, domov a ≈ února 2008Sčítání lidu, domů a
februára 2008Sčítanie obyvateľov, domov a ≈ února 2008Sčítání lidu, domů a
septembra 2008Určité otázky týkajúce sa ≈ září 2008Některé záležitosti týkající se
septembra 2008Určité otázky týkajúce sa ≈ září 2008Některé záležitosti týkající se
...

a iných zverstiev, ktorých ≈ and other atrocities committed
a iných zverstiev, ktorých ≈ and other atrocities committed
ľudia zodpovední za zverstvá ≈ people guilty of atrocities
neľudskosť, ktorej som sa ≈ atrocity that I had
ohavnosť, mohli byť stále ≈ atrocity could still be
Sme v meste, Steve ≈ This is acity, Steve
zverstiev v Nigérii, ktoré ≈ atrocities in Nigeria which
zverstvách v Nigérii, ktoré ≈ atrocities in Nigeria, which
...