cit1, -u m.
1. psychický proces, pri ktorom človek prežíva svoj vzťah ku skutočnosti, v ktorej žije, a k svojej vlastnej činnosti, emócia: c. radosti, lásky, odporu, ľúbostný c.; hlboký, vyšší, ľudský, materinský c.; útle, nežné c-y; vyznávať svoje c-y; prechovávať c-y; ľahko podliehať c-om; nával c-u; urážať mravné c-y priečiť sa mravnosti; útočiť, pôsobiť na c-y niekoho usilovať sa ho obmäkčiť; vzbudiť, prebudiť v niekom cit, c-y
● nemať c., c-u byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez c-u tvrdý, nemilosrdný; hovor. nemať v sebe kus c-u byť tvrdý, nemilosrdný; vylievať svoje c-y žalovať sa, zdôverovať sa;
2. pochopenie, porozumenie, zmysel pre niečo: spoločenský, sociálny, umelecký, hudobný, jazykový, náboženský, technický c.; c. spolupatričnosti; mať (vrodený) c. pre niečo; c. pre krásu, spravodlivosť; robiť niečo s c-om jemne, nežne, precítene;
3. schopnosť tela pociťovať, zachycovať vonkajšie dojmy (najmä hmatové): c. pre chlad, teplo; mať ruku, nohu bez citu necitlivú
● mať v prstoch c. pre niečo schopnosť pre nejakú jemnú manuálnu prácu;
citový príd.
1. týkajúci sa citu, citov: c. vzťah, c. život, c. svet, c-á oblasť, c-é pohnútky;
2. majúci cit, citlivý: c. človek;
citove/-o prísl.: c. založený; c. vznetlivý čo sa týka citu;
citovosť, -ti ž.
1. schopnosť (obyčajne zvýšená) mať citové vzťahy;
2. citlivosť;
citík, -a m. zdrob. iron.