citovo, citove 2. st. -vejšie prísl. ▶ čo sa týka citu, emócií, so zreteľom na cit, na emócie: c. založený človek; c. nevyzretý, otupený jedinec; c. rozvinutá osobnosť; c. ochudobnené deti; byť c. zraniteľný; Citove som zviazaný s týmto mestom od detstva. [Vč 1975]; lingv. c. zafarbené slová s citovým príznakom (napr. expresívne, zdrobnené, zveličené slová)