cudzinec, -nca m.
1. príslušník cudzieho jazyka, národa, štátu, cudzozemec;
2. neznámy, cudzí človek: je cudzincom vo vlastnej dedine (Kuk.); je c-om vo vlastnom dome; stal sa pre nás c-om;
cudzinka, -y, -niek ž.;
cudzinecký príd.: c. ruch návštevy cudzincov, najmä v turistike; c-á kancelária pre styk s cudzincami; c-á légia v niektorých kapitalistických štátoch vojenský útvar zložený obyč. z podozrivých živlov a najatých cudzincov (v kolóniách)