cvičenie -ia -ní s. 1. ▶ telesné cviky na upevnenie zdravia, zdatnosti, fyzickej odolnosti: pravidelné, nepravidelné c.; ranné, večerné c.; skupinové, individuálne c.; zdravotné, rehabilitačné c.; kondičné c. žien; akrobatické c.; c. na náradí; c. so švihadlom, s loptou, s tyčou; dychové cvičenia; jogistické cvičenia; cvičenia zamerané na všestranný telesný rozvoj
2. ▶ opakovanie istej činnosti vedúce k upevneniu vedomostí, návykov, zručností: rečnícke, pravopisné, slohové cvičenia; laboratórne, seminárne cvičenia; navštevovať prednášky a cvičenia; c. pamäti; prstové cvičenia na hudobných nástrojoch; c. cirkusových koní drezúra; odb. vojenské, požiarne, branné c.; povolať záložníkov na c. na manévre
3. ▶ látka na precvičovanie, obyč. v učebnici: konverzačné c.; praktické školské cvičenia; vypracovať ako domácu úlohu šieste c.
▷ ↗ i cvičiť
cvičiť -čí -čia cvič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (ø; na čom; čo) ▶ robiť telesné cviky: c. každé ráno; c. podľa hudby; c. v telocvični, na ihrisku; c. beh, preskoky, hod guľou; c. krasojazdu; c. na hrazde, na kladine, na kruhoch, na trampolíne; c. cviky na posilnenie brušných svalov
2. (na čom; čo; ø) ▶ opakovať niečo s cieľom získavať vedomosti, nadobúdať zručnosť, schopnosť, precvičovať, nacvičovať; syn. trénovať, zdokonaľovať sa: c. na klavíri; c. svoje rečnícke schopnosti; c. (si) pevnú vôľu; c. kabínové tlmočenie; c. piesňový repertoár; c. novú látku z matematiky učiť sa; kým sa stal husľovým virtuózom, pravidelne celé roky cvičil
3. (koho; čo) ▶ viesť niekoho, niečo k získaniu vedomostí, k zdokonaleniu zručností, schopností, precvičovať, nacvičovať, vychovávať; syn. trénovať: c. zverencov; c. pamäť, kombinačné schopnosti žiakov; c. orchester; c. koňa, psa drezúrovať; Si predsa dôstojníkom a ja ťa nemusím presviedčať, že vojakov treba cvičiť. [E. B. Štefan]
4. expr. (s kým) ▶ neprimerane zaťažovať, preháňať niekoho: matikárka s nimi riadne cvičila; Lialo a nadporučík Kuzma dobrých šesť-sedem minút cvičil so šoférom ako so sopľavým chlapcom. [J. Papp]
▷ opak. cvičievať -va -vajú -val; dok. k 2 ↗ nacvičiť, k 3 ↗ vycvičiť
cvičiť sa -čí sa -čia sa cvič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. (v čom) ▶ opakovaním získavať vedomosti, nadobúdať zručnosť, schopnosť, učiť sa; syn. trénovať, zdokonaľovať sa: c. sa v hre na flaute; c. sa v speve, v tanci; Keď mal deväť rokov, dali ho na výchovu k sedliakovi, tam sa cvičil v ďalšom odriekaní, ale aj v tvrdej robote. [K. Lazarová] ▷ opak. cvičievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ vycvičiť sa