dať dá dajú dok.
1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil
2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie
3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť
4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si
5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho
6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie
7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť
8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať
9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia
10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať
● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť
5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní
● nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?
2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
nedok. dávať si