dúfať -a nedok. mať nádej, vieru, veriť, nádejať sa: d. v skoré uzdravenie; d-m, že sa to skončí dobre
dúfať -fa -fajú -faj! -fal -fajúc -fajúci -fanie nedok.
dúfať -fa -fajú -faj! -fal -fajúc -fajúci -fanie nedok. (ø; v koho, v čo; s vedľajšou vetou) ▶ očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční al. niekto niečo uskutoční; syn. mať nádej, nádejať sa; mať vieru, veriť: márne, tajne d.; d. v skoré uzdravenie; dúfam, že ťa nesklamem; ostáva, treba len d., že sa to skončí dobre; dúfame hlavne v teba, že nám pomôžeš spoliehame sa na teba; písať o dúfaniach a nádejach obyčajného človeka; už nedúfala, že ho ešte uvidí; Prešiel som na druhý bok, dúfajúc v zázrak. [P. Hrúz]
dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať
2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať
3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin
dúfať, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i v koho, v čo) mať nádej, vieru, nádejať sa, veriť: pevne d.; Ľud náš beduje, v nás dúfa, nám sa žaluje. (Kal.) Dúfam v boha, že ma nezradia. (Taj.)
dúfať nedok. zried. mať nádej, veriť: A tag dúfam, že už na budúce si to buďeťe cínuvať samí (Žarnovica NB)
dúfať ndk v/na koho, ku komu, so spoj. že mať nádej, vieru, veriť, spoliehať sa: s nimi sie biti budem a doufam ku Panv Bohu, ze ge porazime (ZVOLEN 1451); werime a duffame, že to račzite vczinity (D. STRHÁRE 1600); tim wyce na Boha dufala (RW 1702); Bože, dufagiczich w tobe possli nam pomocz (ET 18. st); dúfavať frekv: tantum mihi non sumo: na toliko se neosmelugem, nedouffáwám (KS 1763)