Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bádať -a nedok. odborne, vedecky skúmať: vedecké b-nie

---

badať nedok. pozorovať, vidieť: b. zmenu; b-l, že má horúčku; (ne)b. zlepšenie; chyby nebolo b.

---

bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami; b-nie včiel štípanie;

pren. jeho slová ma b-jú zraňujú, dráždia;

dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci

---

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

---

dodať dok.

1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla

2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l; d. len pár slov; treba d., že ...

3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál

4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie

5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť

6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la

□ d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;

nedok. dodávať -a

---

dohliadnuť -e -u -dol dok.

1. dovidieť: rovina, kam oko d-e

2. dať pozor, dozrieť: d. na žiakov; d., aby bol poriadok;

nedok. k 2 dohliadať -a

badať ‑á ‑ajú nedok. (pozorovať)

---

bádať ‑a ‑ajú nedok. (skúmať)

---

bodať ‑á ‑ajú nedok.

---

dať dá dajú dok.; dať sa; dať si

---

dobodať ‑á ‑ajú dok.

---

dodať ‑á ‑ajú dok.

---

---

---

---

---

---

---

badať, -á, -ajú nedok. (čo i so spoj. že) začínať poznávať, pozorovať, visieť: b. zmenu, premenu; badá, že sa stav zhoršuje; často neos. badať, nebadať nápravu, zlepšenie; chyby nebolo badať (Tim.);

dok. zbadať

---

bádať¹, -a, -ajú nedok. odborne, vedecky niečo skúmať (o vedcoch): vedecké bádanie

bádať², -a, -ajú nedok. kraj. pichať, bodať: už ho bádalo do boku (Kuk.); slnce nebáda tak bezohľadne do očú (Kuk.)

---

blahodať, -te ž. (rus.) bás. zastar. blahodarnosť, požehnanie, blahá zvesť: božia b. (Vaj.); S radostnou tou blahodaťou pošli, ó, tých — svetlých bratov. (Hviezd.)

---

bodať, -á, -ajú nedok. (koho čím)

1. zasahovať končitým predmetom, pichať: b. nožom, b. koňa ostrohou; pren. Hladné oči haviarov ho bodali ako ihly (Hor.) prenikavo hľadeli. (Myšlienka) trčala mu v hlave ako tŕň a bodala ho na každom kroku (Hor.) trápila ho.

2. expr. podpichovať, dráždiť: Otázka bodala ho zakaždým. (Urb.) Priateľky bodali sa veľmi rady. (Tim.);

dok. bodnúť

---

bodnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (koho, čo) zasiahnuť končitým predmetom, pichnúť: b. niekoho nožom, bodákom, b. koňa ostrohou, bodnutie včely;

pren. o náhlych pocitoch al. vnemoch: Strašne tento hvizd do srdca bodne. (Sládk.) Pocítil bodnutie svedomia. (Vaj.) Keď ten plač Eva začula, sťa by ju boli nožom bodli. (Urb.) Pri srdci zacítila divné bodnutie. (Hor.)

● neos. bodlo ho (ju) pri srdci, v srdci pocítil(a) tieseň, úzkosť;

2. (koho i bezpredm.) podpichnúť, podráždiť: Poznámka ma bodla. (Jes.) Bodla dvoma-troma slovami a zasa zmizla. (Pláv.);

nedok. bodať

---

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

● d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

● hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

● d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

● hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

● d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

● d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

● hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

● dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

● urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

● hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si

---

dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

● d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

● d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

● d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

● d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

badať nedokonavé sloveso
(ja) badám VKesa+; (ty) badáš VKesb+; (on, ona, ono) badá VKesc+; (my) badáme VKepa+; (vy) badáte VKepb+; (oni, ony) badajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) badal VLesam+; (ona) badala VLesaf+; (ono) badalo VLesan+; (oni, ony) badali VLepah+;
(ty) badaj! VMesb+; (my) badajme! VMepa+; (vy) badajte! VMepb+;
(nejako) badajúc VHe+;

---

bádať nedokonavé sloveso
(ja) bádam VKesa+; (ty) bádaš VKesb+; (on, ona, ono) báda VKesc+; (my) bádame VKepa+; (vy) bádate VKepb+; (oni, ony) bádajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bádal VLesam+; (ona) bádala VLesaf+; (ono) bádalo VLesan+; (oni, ony) bádali VLepah+;
(ty) bádaj! VMesb+; (my) bádajme! VMepa+; (vy) bádajte! VMepb+;
(nejako) bádajúc VHe+;

---

bodať nedokonavé sloveso
(ja) bodám VKesa+; (ty) bodáš VKesb+; (on, ona, ono) bodá VKesc+; (my) bodáme VKepa+; (vy) bodáte VKepb+; (oni, ony) bodajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bodal VLesam+; (ona) bodala VLesaf+; (ono) bodalo VLesan+; (oni, ony) bodali VLepah+;
(ty) bodaj! VMesb+; (my) bodajme! VMepa+; (vy) bodajte! VMepb+;
(nejako) bodajúc VHe+;

---

dať dokonavé sloveso
(ja) dám VKdsa+; (ty) dáš VKdsb+; (on, ona, ono) dá VKdsc+; (my) dáme VKdpa+; (vy) dáte VKdpb+; (oni, ony) dajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dal VLdsam+; (ona) dala VLdsaf+; (ono) dalo VLdsan+; (oni, ony) dali VLdpah+;
(ty) daj! VMdsb+; (my) dajme! VMdpa+; (vy) dajte! VMdpb+;
(nejako) dajúc VHd+;

---

dobodať dokonavé sloveso
(ja) dobodám VKdsa+; (ty) dobodáš VKdsb+; (on, ona, ono) dobodá VKdsc+; (my) dobodáme VKdpa+; (vy) dobodáte VKdpb+; (oni, ony) dobodajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dobodal VLdsam+; (ona) dobodala VLdsaf+; (ono) dobodalo VLdsan+; (oni, ony) dobodali VLdpah+;
(ty) dobodaj! VMdsb+; (my) dobodajme! VMdpa+; (vy) dobodajte! VMdpb+;
(nejako) dobodajúc VHd+;

---

dodať dokonavé sloveso
(ja) dodám VKdsa+; (ty) dodáš VKdsb+; (on, ona, ono) dodá VKdsc+; (my) dodáme VKdpa+; (vy) dodáte VKdpb+; (oni, ony) dodajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dodal VLdsam+; (ona) dodala VLdsaf+; (ono) dodalo VLdsan+; (oni, ony) dodali VLdpah+;
(ty) dodaj! VMdsb+; (my) dodajme! VMdpa+; (vy) dodajte! VMdpb+;
(nejako) dodajúc VHd+;

---

dohliadať nedokonavé sloveso
(ja) dohliadam VKesa+; (ty) dohliadaš VKesb+; (on, ona, ono) dohliada VKesc+; (my) dohliadame VKepa+; (vy) dohliadate VKepb+; (oni, ony) dohliadajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dohliadal VLesam+; (ona) dohliadala VLesaf+; (ono) dohliadalo VLesan+; (oni, ony) dohliadali VLepah+;
(ty) dohliadaj! VMesb+; (my) dohliadajme! VMepa+; (vy) dohliadajte! VMepb+;
(nejako) dohliadajúc VHe+;

---

dojedať nedokonavé sloveso
(ja) dojedám VKesa+; (ty) dojedáš VKesb+; (on, ona, ono) dojedá VKesc+; (my) dojedáme VKepa+; (vy) dojedáte VKepb+; (oni, ony) dojedajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dojedal VLesam+; (ona) dojedala VLesaf+; (ono) dojedalo VLesan+; (oni, ony) dojedali VLepah+;
(ty) dojedaj! VMesb+; (my) dojedajme! VMepa+; (vy) dojedajte! VMepb+;
(nejako) dojedajúc VHe+;

rozdať dk čo
1. dať, darovať niečo viacerým ľuďom, porozdávať niečo: ssest grossj primuce do ruky geden starssj magster, abi takowim wdowam rozdal liptov 1763; dobrá žena niekolik penisskúw rozdala pep 1771; kolik bača rozdá črpačiek žintice, tolik mier vinšujem mým pánom pšenice pv 18. st; swatj Wawrinecz milosrdnim bil, neb swe statkj chudobnim rosdal káz 18. st
2. postupne dať, rozdeliť, porozdeľovať: prosime Vašu Urozenost strany tych barancov, žeby ste jich račili vziti hore, aneb masarom rozdati kľačno 1647 lp; aby se (obilie) anebo na obecnu potrebu obratilo, aneboližto officirom meským na gegich plat rozdalo krupina 1688; vradnikowa wecz gest, aby on wšeligake wyše psane poruby, a tak w tem poznamenany anebolissto ceduly richtarom rozdal s. l. 1718; egerere praedam: lupez rozďeliti, rozdati ks 1763;
-ávať ndk k 1: (Jozef) rozdawal obile wssemu lidu sj 18. st; (sv. Alžbeta) wiziwenj swe hladowitim rosdawala káz 18. st; k 2: cysar rozdáwá hodnosty a bere krp 1760; dido: rozdáwám, na částki ďeljm, rozďelugem ks 1763; (pekár) držel wždi nowy a fryssnj kwas, z ktereho lidem za cerstwe cesto rozdáwal rpo 1790

---

rozhlodať dk rozhrýzť: corrodere: rozhlodati; deffringere mordicus: rozhlodati pd 18. st

---

rozjedať sa [-je-, -jí-] ndk (o vredoch) rozširovať sa, rozjatrovať sa: rak na tele, wred wssade okolo sebe se rozgedagjcy, swrbenj pobizegu kob 1666; hadi koren suchosty swau rani swaluge, krew zastawuge, hnilosty wisussuge, wreduom se rozgidaty brany mt 17. st

---

rozkladať ndk
1. čo klásť, ukladať, rozmiestňovať niečo vedľa seba al. na rozličné miesta: žency neb koscy (obilie) po hrbach rozkladagj kob 1666; (opica) sklenicze a pohary umywa, tanyery na swe mestá rozkladá, ano y kdiss z radného domu se nawraczugem, gakssto sweho pána mne pozná pep 1769
2. rozoberať, rozdeľovať na časti, zložky: deartuo: z článkůw, z audůw rozkládati wu 1750; deartuo: po článkách rozkládam ap 1769
3. čo rozťahovať, roztvárať niečo zložené, stiahnuté: slepice kuratka swa zwolawa, kridla swa rozklada a (ich) proti ptakum hltawim zastawa sp 1696; extendo: roztahugem, rozkládám ks 1763
4. čo rozostierať, rozprestierať, rozširovať niečo: ratolesti toho stromu wetwe rozkladagj pop 1723–24; slunce když wichadza, po celem a wsseckem swete swoge paprsski rozklada, tmi nočne zahana mk 18. st
5. čo robiť, pripravovať, chystať niečo: nech žiwe bude kniže kralowske, nech narozena knežna ma prodluženy žiwota, ano, nadto wssecko rozkladagu sa ucztlywe a poswatne ohne ská 18. st; pren Geziss byl ten sanctus sanctorum, awssak bezbožny žide mu osidla rozkladaly cob 17. st robili mu intrigy
6. čo vysvetľovať, vykladať niečo: člowek tak a tak sobe predklada, gessto Bůh wssecko ginak rozklada sp 1696; fabula: skladatel básnj a rozprawce, který rozkládá rozpráwi wu 1750; rehólnjk nech wélmy nerozkládá swúg rozum blr 18. st;
r. sa rozširovať sa, rozrastať sa: zrostlyna zemska čerstwye a do zelenjch ratolesti se rozklada a kwitne kob 1666

---

rozkydať dk čo kydaním rozhádzať, roztriasť (hnoj): dalo sa trom, čuo hnog roskidali, masa lib 1/2 d 1/2; paholkowy, kery tenže (hnoj) na wos nakidal a roskidal na zahrade, dano d 10 žilina 1726; 1730;
-ovať ndk: (Jakub Gajan) hnog roskidoval hranovnica 1779–80

---

rozmládať sa ndk znovu mladnúť, nadobúdať novú silu: repubesco: zasé mladňem, rozmladám se ks 1763

badať bezstidaťe Bradaťeňí bradaťeť dať_1 dať_10 dať_4 dať_5

badať: ^{→speex →vorbis}

---

dať: ^{→speex →vorbis}

---

dodať: ^{→speex →vorbis}

---

dohliadať: ^{→speex →vorbis}

---

dozvedať: ^{→speex →vorbis}

---

hádať: ^{→speex →vorbis}

---

hľadať: ^{→speex →vorbis}

---

nabádať: ^{→speex →vorbis}

aby sa antacidá neužívali ≈ aby se antacida neužívala
antacidá a niektoré perorálne ≈ antacida a některé perorální
antacidá neužívali v rovnaký ≈ antacida neužívala ve stejnou
di servizi di autostrada ≈ di servizi di autostrada
odporúča, aby sa antacidá ≈ doporučuje, aby se antacida
podať mlieko alebo antacidá ≈ podat mléko nebo antacida
sa antacidá neužívali v ≈ se antacida neužívala ve
servizi di autostrada viaggiante ≈ servizi di autostrada viaggiante
...

a badám, že sú ≈ and I see it's
badať nijaký hnev, iba ≈ harbor no anger, only
badať v mojej práci ≈ apparent in my work
Daj mi desať minút ≈ Give me ten minutes
je možné badať aj ≈ is noticeable as well
ňom badať, že sme ≈ betraying that we had
vypätia, s ktorým bodal ≈ the exertion of slashing
zároveň nie je badať ≈ is also no visible
...