Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bádať -a nedok. odborne, vedecky skúmať: vedecké b-nie


badať nedok. pozorovať, vidieť: b. zmenu; b-l, že má horúčku; (ne)b. zlepšenie; chyby nebolo b.


bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami; b-nie včiel štípanie;

pren. jeho slová ma b-jú zraňujú, dráždia;

dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci


dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si


dodať dok.

1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla

2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l; d. len pár slov; treba d., že ...

3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál

4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie

5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť

6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la

d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;

nedok. dodávať -a


dohliadnuť -e -u -dol dok.

1. dovidieť: rovina, kam oko d-e

2. dať pozor, dozrieť: d. na žiakov; d., aby bol poriadok;

nedok. k 2 dohliadať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

badať ‑á ‑ajú nedok. (pozorovať)
bádať ‑a ‑ajú nedok. (skúmať)
bodať ‑á ‑ajú nedok.
dať dá dajú dok.; dať sa; dať si
dobodať ‑á ‑ajú dok.
dodať ‑á ‑ajú dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

badať p. pozorovať 2, vidieť 1


bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohouklať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do bokaštuchať: štuchať, pichať palicou do pahrebyštípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajúhovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do bokanár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)

2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očíklať: neos. kole ho v boku

3. p. podpichávať


ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

badať, -á, -ajú nedok. (čo i so spoj. že) začínať poznávať, pozorovať, visieť: b. zmenu, premenu; badá, že sa stav zhoršuje; často neos. badať, nebadať nápravu, zlepšenie; chyby nebolo badať (Tim.);

dok. zbadať


bádať1, -a, -ajú nedok. odborne, vedecky niečo skúmať (o vedcoch): vedecké bádanie

bádať2, -a, -ajú nedok. kraj. pichať, bodať: už ho bádalo do boku (Kuk.); slnce nebáda tak bezohľadne do očú (Kuk.)


blahodať, -te ž. (rus.) bás. zastar. blahodarnosť, požehnanie, blahá zvesť: božia b. (Vaj.); S radostnou tou blahodaťou pošli, ó, tých — svetlých bratov. (Hviezd.)


bodať, -á, -ajú nedok. (koho čím)

1. zasahovať končitým predmetom, pichať: b. nožom, b. koňa ostrohou; pren. Hladné oči haviarov ho bodali ako ihly (Hor.) prenikavo hľadeli. (Myšlienka) trčala mu v hlave ako tŕň a bodala ho na každom kroku (Hor.) trápila ho.

2. expr. podpichovať, dráždiť: Otázka bodala ho zakaždým. (Urb.) Priateľky bodali sa veľmi rady. (Tim.);

dok. bodnúť


bodnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (koho, čo) zasiahnuť končitým predmetom, pichnúť: b. niekoho nožom, bodákom, b. koňa ostrohou, bodnutie včely;

pren. o náhlych pocitoch al. vnemoch: Strašne tento hvizd do srdca bodne. (Sládk.) Pocítil bodnutie svedomia. (Vaj.) Keď ten plač Eva začula, sťa by ju boli nožom bodli. (Urb.) Pri srdci zacítila divné bodnutie. (Hor.)

neos. bodlo ho (ju) pri srdci, v srdci pocítil(a) tieseň, úzkosť;

2. (koho i bezpredm.) podpichnúť, podráždiť: Poznámka ma bodla. (Jes.) Bodla dvoma-troma slovami a zasa zmizla. (Pláv.);

nedok. bodať


dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si


dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

badať nedokonavé sloveso
(ja) badám VKesa+; (ty) badáš VKesb+; (on, ona, ono) badá VKesc+; (my) badáme VKepa+; (vy) badáte VKepb+; (oni, ony) badajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) badal VLesam+; (ona) badala VLesaf+; (ono) badalo VLesan+; (oni, ony) badali VLepah+;
(ty) badaj! VMesb+; (my) badajme! VMepa+; (vy) badajte! VMepb+;
(nejako) badajúc VHe+;

bádať nedokonavé sloveso
(ja) bádam VKesa+; (ty) bádaš VKesb+; (on, ona, ono) báda VKesc+; (my) bádame VKepa+; (vy) bádate VKepb+; (oni, ony) bádajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bádal VLesam+; (ona) bádala VLesaf+; (ono) bádalo VLesan+; (oni, ony) bádali VLepah+;
(ty) bádaj! VMesb+; (my) bádajme! VMepa+; (vy) bádajte! VMepb+;
(nejako) bádajúc VHe+;

bodať nedokonavé sloveso
(ja) bodám VKesa+; (ty) bodáš VKesb+; (on, ona, ono) bodá VKesc+; (my) bodáme VKepa+; (vy) bodáte VKepb+; (oni, ony) bodajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bodal VLesam+; (ona) bodala VLesaf+; (ono) bodalo VLesan+; (oni, ony) bodali VLepah+;
(ty) bodaj! VMesb+; (my) bodajme! VMepa+; (vy) bodajte! VMepb+;
(nejako) bodajúc VHe+;

dať dokonavé sloveso
(ja) dám VKdsa+; (ty) dáš VKdsb+; (on, ona, ono)VKdsc+; (my) dáme VKdpa+; (vy) dáte VKdpb+; (oni, ony) dajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dal VLdsam+; (ona) dala VLdsaf+; (ono) dalo VLdsan+; (oni, ony) dali VLdpah+;
(ty) daj! VMdsb+; (my) dajme! VMdpa+; (vy) dajte! VMdpb+;
(nejako) dajúc VHd+;

dobodať dokonavé sloveso
(ja) dobodám VKdsa+; (ty) dobodáš VKdsb+; (on, ona, ono) dobodá VKdsc+; (my) dobodáme VKdpa+; (vy) dobodáte VKdpb+; (oni, ony) dobodajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dobodal VLdsam+; (ona) dobodala VLdsaf+; (ono) dobodalo VLdsan+; (oni, ony) dobodali VLdpah+;
(ty) dobodaj! VMdsb+; (my) dobodajme! VMdpa+; (vy) dobodajte! VMdpb+;
(nejako) dobodajúc VHd+;

dodať dokonavé sloveso
(ja) dodám VKdsa+; (ty) dodáš VKdsb+; (on, ona, ono) dodá VKdsc+; (my) dodáme VKdpa+; (vy) dodáte VKdpb+; (oni, ony) dodajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dodal VLdsam+; (ona) dodala VLdsaf+; (ono) dodalo VLdsan+; (oni, ony) dodali VLdpah+;
(ty) dodaj! VMdsb+; (my) dodajme! VMdpa+; (vy) dodajte! VMdpb+;
(nejako) dodajúc VHd+;

dohliadať nedokonavé sloveso
(ja) dohliadam VKesa+; (ty) dohliadaš VKesb+; (on, ona, ono) dohliada VKesc+; (my) dohliadame VKepa+; (vy) dohliadate VKepb+; (oni, ony) dohliadajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dohliadal VLesam+; (ona) dohliadala VLesaf+; (ono) dohliadalo VLesan+; (oni, ony) dohliadali VLepah+;
(ty) dohliadaj! VMesb+; (my) dohliadajme! VMepa+; (vy) dohliadajte! VMepb+;
(nejako) dohliadajúc VHe+;

dojedať nedokonavé sloveso
(ja) dojedám VKesa+; (ty) dojedáš VKesb+; (on, ona, ono) dojedá VKesc+; (my) dojedáme VKepa+; (vy) dojedáte VKepb+; (oni, ony) dojedajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dojedal VLesam+; (ona) dojedala VLesaf+; (ono) dojedalo VLesan+; (oni, ony) dojedali VLepah+;
(ty) dojedaj! VMesb+; (my) dojedajme! VMepa+; (vy) dojedajte! VMepb+;
(nejako) dojedajúc VHe+;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozdať dk čo
1. dať, darovať niečo viacerým ľuďom, porozdávať niečo: ssest grossj primuce do ruky geden starssj magster, abi takowim wdowam rozdal liptov 1763; dobrá žena niekolik penisskúw rozdala pep 1771; kolik bača rozdá črpačiek žintice, tolik mier vinšujem mým pánom pšenice pv 18. st; swatj Wawrinecz milosrdnim bil, neb swe statkj chudobnim rosdal káz 18. st
2. postupne dať, rozdeliť, porozdeľovať: prosime Vašu Urozenost strany tych barancov, žeby ste jich račili vziti hore, aneb masarom rozdati kľačno 1647 lp; aby se (obilie) anebo na obecnu potrebu obratilo, aneboližto officirom meským na gegich plat rozdalo krupina 1688; vradnikowa wecz gest, aby on wšeligake wyše psane poruby, a tak w tem poznamenany anebolissto ceduly richtarom rozdal s. l. 1718; egerere praedam: lupez rozďeliti, rozdati ks 1763;
-ávať ndk k 1: (Jozef) rozdawal obile wssemu lidu sj 18. st; (sv. Alžbeta) wiziwenj swe hladowitim rosdawala káz 18. st; k 2: cysar rozdáwá hodnosty a bere krp 1760; dido: rozdáwám, na částki ďeljm, rozďelugem ks 1763; (pekár) držel wždi nowy a fryssnj kwas, z ktereho lidem za cerstwe cesto rozdáwal rpo 1790


rozhlodať dk rozhrýzť: corrodere: rozhlodati; deffringere mordicus: rozhlodati pd 18. st


rozjedať sa [-je-, -jí-] ndk (o vredoch) rozširovať sa, rozjatrovať sa: rak na tele, wred wssade okolo sebe se rozgedagjcy, swrbenj pobizegu kob 1666; hadi koren suchosty swau rani swaluge, krew zastawuge, hnilosty wisussuge, wreduom se rozgidaty brany mt 17. st


rozkladať ndk
1. čo klásť, ukladať, rozmiestňovať niečo vedľa seba al. na rozličné miesta: žency neb koscy (obilie) po hrbach rozkladagj kob 1666; (opica) sklenicze a pohary umywa, tanyery na swe mestá rozkladá, ano y kdiss z radného domu se nawraczugem, gakssto sweho pána mne pozná pep 1769
2. rozoberať, rozdeľovať na časti, zložky: deartuo: z článkůw, z audůw rozkládati wu 1750; deartuo: po článkách rozkládam ap 1769
3. čo rozťahovať, roztvárať niečo zložené, stiahnuté: slepice kuratka swa zwolawa, kridla swa rozklada a (ich) proti ptakum hltawim zastawa sp 1696; extendo: roztahugem, rozkládám ks 1763
4. čo rozostierať, rozprestierať, rozširovať niečo: ratolesti toho stromu wetwe rozkladagj pop 1723–24; slunce když wichadza, po celem a wsseckem swete swoge paprsski rozklada, tmi nočne zahana mk 18. st
5. čo robiť, pripravovať, chystať niečo: nech žiwe bude kniže kralowske, nech narozena knežna ma prodluženy žiwota, ano, nadto wssecko rozkladagu sa ucztlywe a poswatne ohne ská 18. st; pren Geziss byl ten sanctus sanctorum, awssak bezbožny žide mu osidla rozkladaly cob 17. st robili mu intrigy
6. čo vysvetľovať, vykladať niečo: člowek tak a tak sobe predklada, gessto Bůh wssecko ginak rozklada sp 1696; fabula: skladatel básnj a rozprawce, který rozkládá rozpráwi wu 1750; rehólnjk nech wélmy nerozkládá swúg rozum blr 18. st;
r. sa rozširovať sa, rozrastať sa: zrostlyna zemska čerstwye a do zelenjch ratolesti se rozklada a kwitne kob 1666


rozkydať dk čo kydaním rozhádzať, roztriasť (hnoj): dalo sa trom, čuo hnog roskidali, masa lib 1/2 d 1/2; paholkowy, kery tenže (hnoj) na wos nakidal a roskidal na zahrade, dano d 10 žilina 1726; 1730;
-ovať ndk: (Jakub Gajan) hnog roskidoval hranovnica 1779–80


rozmládať sa ndk znovu mladnúť, nadobúdať novú silu: repubesco: zasé mladňem, rozmladám se ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

badať badať bezstidaťe bezstidaťe Bradaťeňí Bradaťeňí bradaťeť bradaťeť dať_1 dať dať_10 dať dať_4 dať dať_5 dať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

badať: →speex →vorbis
dať: →speex →vorbis
dodať: →speex →vorbis
dohliadať: →speex →vorbis
dozvedať: →speex →vorbis
hádať: →speex →vorbis
hľadať: →speex →vorbis
nabádať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor