Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dať dá dajú dok.; dať sa; dať si

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

dať sa dá sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa dok. 1. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: d. sa do práce, do behu, do pohybu; d. sa do jedla; d. sa do kriku, do plaču, do smiechu; d. sa do spevu, do tanca; d. sa na odchod, na útek; d. sa s niekým do reči; hovor. dal sa na drogy; Dal sa čítať akýsi spis, prečitoval si dôverné inštrukcie. [D. Tatarka]; Až prídem, dáme sa do pečenia. [J. Blažková]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa pobrať, zamieriť určitým smerom: d. sa najkratšou cestou; Zašiel na cestu a dal sa vpravo. [R. Jašík]; Za mestečkom z hradskej odbočili a dali sa lesným pešníkom. [Ľ. Zúbek]
3. (na čo; k čomu; do čoho) ▶ začať sa niečím obyč. na dlhší čas al. natrvalo zaoberať; rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie a pod.: d. sa na politiku, na šport; dal sa k vojsku; dala sa k divadlu; dal sa do strany; pejor. d. sa s niekým do kompánie; Mal si sa dať na umenie. [V. Mináč]; Dali ste sa na vysokú hru a ako vás poznám, máte aj vysoké ciele. [NO 1990]; Vedome sa rozhodla dať sa na podnikanie v módnom ženskom odievaní. [Pt 1998]
4. i nedok. iba 3. os. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť nejakého deja, pripúšťa dej: dá sa to ešte opraviť, zmeniť?; to sa dá, nedá urobiť, bude d. urobiť; kvety sa dajú pestovať aj v črepníkoch; tento materiál sa dá použiť ešte raz; dovolenka sa ešte dá presunúť na iný termín; krvnou skúškou sa dá zistiť otcovstvo; Chcela by som ich zmieriť, ale viem, že sa to nedá. [L. Ťažký]; Na Slovensku sa vždy všetko dalo vybaviť. [DF 2001] □ to sa dalo čakať! má to predpokladaný priebeh
5. obyč. v zápore ▶ vzdať sa svojich názorov, predstáv; prestať odporovať; syn. poddať sa, podvoliť sa: my sa tak ľahko nedáme; nedal sa presvedčiť; On sa nedal a na druhý deň lapil takú voš priam na Marcinkovej tvári. [F. Švantner]; A chlapec sa nedal, dychčal, ustupoval k stene. [K. Lazarová] □ nedaj sa, nedajte sa! pri povzbudzovaní; nedá sa nič robiť vyjadruje bezmocnosť, rezignáciu
6. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobiť určitému úkonu, pripustiť vykonanie istej činnosti: d. sa oholiť, ostrihať; d. sa vyšetriť u odborného lekára; d. sa operovať; d. sa na niečo nahovoriť; Dievčatko utíšili. Chytro sa dalo matke umyť a obliecť. [M. Jančová]; Prehovor muža, aby sa dal preložiť na riaditeľstvo. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. ako sa len dá podľa možnosti čo najlepšie; dá/nedá sa dlho prosiť je neochotný, ochotný; expr. daj sa vypchať! vyjadruje odmietnutie, opovrhnutie; dal sa do toho ako do repy al. dal sa do toho chmatom bez váhania, rýchlo; dali sa do vlasov začali sa biť; dať sa do poriadku a) upraviť svoj zovňajšok b) zviechať sa, vzchopiť sa; dať sa na krivé chodníčky mravne upadnúť; zastaráv. dať sa na poriadok oženiť sa, vydať sa; nedá sa dvakrát núkať ochotne, hneď si zoberie; to sa dá/to by sa dalo na prstoch jednej ruky porátať/spočítať/zrátať je toho veľmi málo ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať
▷ nedok. k 1 – 3, 6 ↗ dávať sa

dávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do práce, do čítania, do plaču; d. sa do jedla; d. sa s niekým do reči; d. sa na ústup; Všetko sa dávalo na útek pred touto rachotiacou a smrdiacou potvorou. [J. Horák]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa poberať určitým smerom: d. sa naľavo, napravo; d. sa lesmi a lúkami; Marek odkladá kľúč do vrecka, zakrúti sa tuhšie do premoknutého plášťa a dáva sa dolu ulicou. [V. Mináč]; Elegantný kostolník s čiernym dáždnikom dáva sa teraz na svoju každodennú púť. [V. Bednár]
3. (do čoho; na čo) ▶ pripájať sa (ako ďalší) do skupiny, združovať sa s niekým; spoločne vykonávať niečo s niekým: d. sa do pochybnej spoločnosti; d. sa na zbojníctvo; Mekýšovci darmo sa nedávajú do kamarátstva. [J. C. Hronský]; Dávať sa do takého spolku, ani nevieme, o čo ide. [Ľ. Smrčok]
4. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu; pripúšťať vykonanie istej činnosti: dával sa strihať celkom nakrátko; dávate sa pravidelne očkovať proti chrípke?; d. sa najímať na sezónne práce; To nie je správne, že sa ľudia dávajú podplácať. [Ľ. Zúbek]; Bolo módou dávať sa portrétovať u Skuteckého. [Inet 2005]
◘ fraz. dávať sa na krivé chodníčky mravne upadať, spúšťať sa; dávať sa do poriadku a) upravovať svoj zovňajšok b) zviechať sa
▷ dok. ↗ dať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavy • dať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácu • podobrať sa • podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po meste • chytiť sa • chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problém • odhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčky • zried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listom • vziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľa • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviť • expr.: schytiť sa • vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko

podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa

pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

● d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

● hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

● d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

● hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

● d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

● d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

● hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

● dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

● urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

● hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si

dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

● d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

● d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

● d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

● d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu