depozitár1 [d-] -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ odb. ▶ osoba preberajúca vec do úschovy, uschovávateľ: odovzdať materiály depozitárovi; vykonávať funkciu depozitára
depozitár2 [d-] -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ verejnosti neprístupný priestor v knižniciach, galériách na ukladanie zbierkových predmetov, kníh a pod., ktoré sa odtiaľ umiestňujú do stálych expozícií al. na dočasné výstavy; takéto predmety: knižničný d., d. knižnice; d. múzea, hradu, galérie; d. v podobe listinového, kartotékového materiálu; ukladať exponáty do depozitárov; Fragmenty zrútenej veže boli uložené v mestskom depozitári. [Vč 1988] 2. ▶ inštitúcia, miesto, ktoré slúžia ako úschovňa cenných vecí (peňazí, cenných papierov, šperkov a pod.), depozit: centrálny d.; d. akcií; Uložil si cennosti počas dovolenky v depozitári. [Vč 1990]
depozitár1 -a mn. N -i m. (depozitárka -y ž.) ‹l› odb. kto prevzal vec do úschovy, uschovávateľ
depozitár2 -a mn. N -e m. ‹l›
1. inštitúcia, ktorá prijíma do úschovy hnuteľné veci (šperky, peniaze, cenné papiere)
2. verejnosti neprístupný priestor na ukladanie kníh, zbierkových predmetov a pod.: knižničný, múzejný d.; d. Slovenskej národnej galérie
(jeden) depozitár; (bez) depozitára; (k) depozitárovi; (vidím) depozitára; (ó) depozitár!; (o) depozitárovi; (s) depozitárom;
(štyria) depozitári; (bez) depozitárov; (k) depozitárom; (vidím) depozitárov; (ó) depozitári!; (o) depozitároch; (s) depozitármi;