deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;
deskriptívny príd. opisný: d. postup; d-a geometria kt. zobrazuje priestorové útvary premietaním
deskriptívny [d-t-] -na -ne príd.
deskriptívny [d-t-] -na -ne príd. ⟨lat.⟩ ▶ opisujúci niečo, založený na opise (sledovaného javu): d. postup, smer, výskum; d. charakter niečoho; deskriptívna metóda; deskriptívne umenie; ekon. d. model orientovaný na špecifikáciu, kvantifikáciu a interpretáciu vzťahov medzi ekonomickými veličinami na základe štatistických údajov; lingv. deskriptívna jazykoveda podáva systematický a presný opis konkrétneho jazyka v istom období; mat. deskriptívna geometria náuka o zobrazovaní priestorových útvarov na rovinu
deskriptívny príd. ‹l› odb. opisný, opisujúci: d-a metóda; d. realizmus; mat. d-a geometria zaoberajúca sa zobrazovaním priestorových útvarov pomocou premietania do roviny, deskriptíva; lingv. d-a gramatika zaznamenávajúca používanie jazykových prostriedkov bez zreteľa na ich vývoj a správnosť; d-a lingvistika opisná, synchrónna (v protiklade k historickej al. normatívnej); deskriptivizmus;
deskriptívne prísl.;
deskriptívnosť -ti ž.
deskriptívny p. opisný
opisný ktorý je založený na opise, opisujúci niečo al. niekoho • charakterizačný • kniž. deskriptívny: opisné, charakterizačné prostriedky; opisný, deskriptívny postup • štyl. perifrastický (vyjadrený opisom): perifrastický zvrat • lingv. zložený (pozostávajúci z viacerých prvkov): opisný, zložený tvar slovesa (napr. budem čítať) • nespráv. popisný
deskriptívny príd. opisný: d-a báseň, d-a gramatika; d-a anatómia; d-a geometria zobrazovanie priestorových geometrických útvarov v rovine;
deskriptívnosť, -ti ž.