dialóg -u m. ‹g›
1. rozhovor, hovor, obyčajne medzi dvoma osobami (op. monológ): dávať prednosť d-u pred konfrontáciou; lingv. forma jazykového prejavu, pri ktorom sa každá výpoveď adresuje priamo účastníkovi komunikácie a je obmedzovaná témou rozhovoru; div. základná zložka dramatického diela, ktorá v podobe vzájomných replík dvoch al. viacerých hovoriacich vytvára vývoj deja a odhaľuje charaktery postáv
2. lit. antický žáner filozofickej a esejistickej literatúry: platónsky d.;
dialógový príd.: div. d-á scéna výstup založený na dialógu; film. d-á listina (filmového scenára) súpis hovoreného textu filmu; výp. tech. d. režim typ prevádzky výpočtového systému, ktorý účastníkovi umožňuje vymieňať si s počítačom priamo otázky a odpovede;
dialogický príd.: d-á forma poviedky;
dialogicky prísl.;
dialogickosť -ti ž.