dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.
1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.; výchova, výživa d-í; opatrovať d-i;
pren. veľké d. dôverčivý človek
2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom; mať d-a byť rodičom; cirk. Božie d-i
3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!
4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny
● tešiť sa ako d. veľmi; plakať ako malé d. bez zábran; nosí d. pod srdcom je ťarchavá; → vyliať so špinavou vodou aj d.; → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;
detský príd.
1. k 1, 2: d-é oči, d. kočík, d-é jasle, d-á láska; d-é choroby i fraz. začiatočné chyby, ťažkosti
2. naivný, dôverčivý, detinský: d. rozum, čin
● vyrásť z d-ých topánok, nohavičiek vyspieť;
detsky prísl.: d. dôverčivý;
detskosť -i ž.
1. k detský
2. detsky nerozvážny čin: vyvádzať d-i;
dieťatko -a -tiek s. zdrob.