Diel -la L -le m.
časť obce Dobroč;
Dielčan -na pl. N -nia m.;
Dielčanka -ky -niek ž.;
dielsky -ka -ke príd.
diel -lu L -le pl. N -ly m. 1. ▶ časť niečoho, obyč. istého celku: váhový, objemový d.; desiaty, stý, tisíci d.; predný, zadný d. sukne, blúzky; náhradný d.; zostavovať modely z prefabrikovaných dielov; odtrhnúť d. tiketu športky; rozdeliť tortu na rovnaké diely; Vyrábať a montovať jednotlivé diely vnútorného zariadenia. [Vč 1981]; Šibujeme sem a tam papiere, na ktorých popísanie sme vynaložili istý nie zanedbateľný diel nášho času. [NP 1985] 2. ▶ samostatná časť väčšieho publikovaného súboru; myšlienkovo ucelená časť literárneho al. filmového diela: prvý d. encyklopédie, výkladového slovníka; zavŕšiť román tretím dielom; nakrútiť desať dielov seriálu 3. ▶ časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu; syn. podiel, čiastka: získať, vybrať, vymáhať si svoj dedičný d.; prispieť do spoločného väčším dielom; niesť podstatný d. zodpovednosti ◘ fraz. dostať svoj diel bitku, vyhrešenie ▷ dielček -ka pl. N -ky m. zdrob.: dielčeky koláča; oddeliť iba celkom malý d.; zdrob. ↗ dielik