divoký príd.
1. divý (význ. 1, 3, 4, 5): d-í obyvatelia osady; d-é skaliská, d. západ neskoršie osídlená oblasť v USA; d. tanec; d-á hudba
2. publ. protiprávny, protizákonný: d-é skládky;
na divoko → nadivoko;
divoko prísl.: d. sa týčiť, rútiť; d. objať niekoho;
divokosť -i ž.
divoko prísl. 1. ▶ na najnižšom stupni al. na začiatku spoločenského vývoja; syn. divo, necivilizovane, primitívne: d. žijúce africké, indiánske kmene 2. ▶ bez zásahu človeka, civilizácie; syn. divo, voľne: d. zarastené lužné lesy; d. rastúce kvety, stromy; d. sa týčiace štíty hôr; stádo d. sa pasúcich koní 3. 2. st. -kejšie ▶ s veľkou silou, intenzitou; syn. divo, prudko, zúrivo: d. gestikulovať, tancovať; pes d. breše; publikum d. tlieska; vodič d. brzdí; vietor d. kmáše stromy; srdce sa jej d. rozbúchalo; dažďové pralesy d. ničené priemyslom 4. 2. st. -kejšie ▶ s veľkou odchýlkou od bežného priemeru, výstredne: d. namaľovaná tvár; d. tvarované obočie; naša politická scéna pôsobí dosť d.; d. vyzerajúce postavy 5. ▶ bez dodržiavania zákonov, platnej legislatívy; syn. protizákonne, nelegálne: d. privatizované podniky ▷ na divoko ↗ nadivoko
nadivoko, pís. i na divoko prísl. 1. kuch. ▶ úpravou pripomínajúc jedlá z diviny, na spôsob diviny: zajac, pečená kačka n.; rebierko n.; pripraviť bravčové mäso n.; podávali roštenku n. a k nej červené víno 2. v spojení rásť nadivoko, na divoko ▶ voľne, bez primeranej starostlivosti, úpravy; ako nevyšľachtený druh: ovocie v chotári rástlo na divoko; okolo opusteného domu n. rastie živý plot; odrody cukrového melóna dodnes rastú n. v Afrike i Ázii; Vošiel do farskej záhrady, bola pustá, i zeliny tam rástli akosi nadivoko. [P. Vilikovský]; pren. Nová generácia novinárov tu rástla nadivoko, bez vzorov, bez pomoci, rady a dohľadu skúsených. [Týž 2004] 3. expr. ▶ bez oprávnenia, bez oficiálneho povolenia, nelegálne, načierno: prespávať pri mori n., kempovanie, táborenie n. mimo vyhradených priestorov; na okolitých pozemkoch parkujú autá n.; uprednostňuje kúpanie n. mimo miest vyhradených na kúpanie; Vo viac ako polovici dedín na východe ešte existujú žumpy, respektíve sa na divoko vypúšťajú kaly. [VNK 2003] ◘ fraz. hovor. zastaráv. žiť s niekým nadivoko al. žiť spolu nadivoko žiť v partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva
1. necivilizovaný, nekultúrny, primitívny, divošský: d. kmeň;
2. hovor. voľne rastúci, žijúci; planý, neskrotený, neregulovaný, divý: d. prales; d-á zver, bežnejšie divá z.; d-á rieka, d. život; d-é pomery rozhárané, neusporiadané; d. západ o krajoch a pomeroch v Amerike;
3. bujný, vášnivý, zúrivý, prudký: d. chlapec, d-á povaha, d-á túžba, d-é kone;
4. hovor. expr. nápadne sfarbený, výstredný, krikľavý: d. vzor, d-á farba;
divoko prísl.: d. rásť (o rastlinách); žiť d. (o divej zveri); hovor. žiť s niekým na d. (o spolužití muža a ženy) bez sobáša; kuch. mäso na d. pripravené ako divočina;
divokosť, -ti ž.