Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blednúť -e -ú -dol nedok. stávať sa bledším, bledým: líca jej b-ú; hviezdy b-ú;

pren. spomienky b-ú miznú; expr. b. závisťou, od závisti závidieť


bodať nedok. zasahovať ostrým, končitým predmetom, pichať: b. nožom, palicou, b. koňa ostrohami; b-nie včiel štípanie;

pren. jeho slová ma b-jú zraňujú, dráždia;

dok. bodnúť -e -ú -dol: neos. b-lo ho pri srdci


dnu, hovor. i dnuka, dnuká prísl.

1. dovnútra, op. von: vojsť, vpustiť niekoho d., nazrieť d.

2. vnútri, op. vonku: ostať d.; d. je teplo; načúvať, čo sa robí d.

jedným → uchom d. a druhým von


dohliadnuť -e -u -dol dok.

1. dovidieť: rovina, kam oko d-e

2. dať pozor, dozrieť: d. na žiakov; d., aby bol poriadok;

nedok. k 2 dohliadať -a


chladnúť -e -ú -dol nedok.

1. stávať sa chladnejším, chladným, ochladzovať sa: jedlo, káva ch-e

2. (o človeku) stávať sa ľahostajným; (o citoch) strácať na intenzite, slabnúť, chabnúť: nadšenie postupne ch-lo; ich vzťah začal ch.


chradnúť -e -ú -dol nedok.

1. (o človeku al. zvierati) chorľavieť, chudnúť, upadať; (o rastline) vädnúť, schnúť: dieťa, starec ch-e; ch. od choroby; strom ch-e

2. strácať dobrý stav, upadať: sídlisko ch-e; kultúrne pamiatky ch-ú


chudnúť -e -ú -dol nedok. stávať sa chudším, chudým, op. tučnieť: mama od starostí ch-la; chorobné ch-tie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blednúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.
bodnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.
dnu, dnuka, dnuká prísl.
dohliadnuť ‑e ‑u ‑dol dok.
chladnúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.
chradnúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.
chudnúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blednúť p. šedivieť


bodnúť 1. porov. bodať 2. p. hodiť sa 1


bŕdnuť 1. p. brodiť (sa) 2. porov. zapadnúť 2


brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


poštípať 1. pichnutím poraniť (o hmyze) • uštipnúť: poštípala, uštipla ma včelabodnúťpichnúť: do ruky ju bodla, pichla osauhryznúť (o hadovi) • doštípaťdobodaťdopichať (silno, na viacerých miestach poštípať)

2. bolestivo stisnúť pokožku al. inak spôsobiť pálčivú bolesť • uštipnúť: poštípať, uštipnúť niekoho na ruke, na lícištipnúť: štipla plačúce dieťa do zadočkaexpr. poštipkať (jemne poštípať): ostré jedlo ma na jazyku poštipkalo


šedivieť nadobúdať šedivú, sivú farbu (o vlasoch) • sivieť: vlasy mu na sluchách šedivejú, sivejúobelievaťzbelievaťpobelievaťpošedivievať (trocha, postupne): hlava mu obelieva; šedivie, obelieva ako holub; fúzy mu zbelievajú, pobelievajúblednúťexpr. prašivieť (strácať pôvodnú farbu): látka na slnku bledne, prašivie


zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúťpichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látkyzastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zemezabodnúťvbodnúťbodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekohozaraziťvraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zemezastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasovpozastokovaťpozastokýnaťpozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekohopozapichovaťpozapichávať (postupne, viac vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blednúť, -ne, -nú, -dol nedok. stávať sa bledým: tvár bledne, obloha bledne;

pren. slabnúť, zanikať, tratiť sa: túžby, nádeje blednú;

dok. zblednúť


bodať, -á, -ajú nedok. (koho čím)

1. zasahovať končitým predmetom, pichať: b. nožom, b. koňa ostrohou; pren. Hladné oči haviarov ho bodali ako ihly (Hor.) prenikavo hľadeli. (Myšlienka) trčala mu v hlave ako tŕň a bodala ho na každom kroku (Hor.) trápila ho.

2. expr. podpichovať, dráždiť: Otázka bodala ho zakaždým. (Urb.) Priateľky bodali sa veľmi rady. (Tim.);

dok. bodnúť


bodnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (koho, čo) zasiahnuť končitým predmetom, pichnúť: b. niekoho nožom, bodákom, b. koňa ostrohou, bodnutie včely;

pren. o náhlych pocitoch al. vnemoch: Strašne tento hvizd do srdca bodne. (Sládk.) Pocítil bodnutie svedomia. (Vaj.) Keď ten plač Eva začula, sťa by ju boli nožom bodli. (Urb.) Pri srdci zacítila divné bodnutie. (Hor.)

neos. bodlo ho (ju) pri srdci, v srdci pocítil(a) tieseň, úzkosť;

2. (koho i bezpredm.) podpichnúť, podráždiť: Poznámka ma bodla. (Jes.) Bodla dvoma-troma slovami a zasa zmizla. (Pláv.);

nedok. bodať


bŕdnuť, -ne, -nu, -dol nedok.

1. brodiť sa, predierať sa niečím: snehom bŕdne po kolená (Hviezd.); lúčin bŕdli čalúnom (Hviezd.); medveď bŕdne chrasťou (Hviezd.); Cestujúci bŕdli cez menšie riečky. (Jégé);

2. (do čoho) zapadať: Hlbšie a hlbšie bŕdol do dlhov. (Kuk.);

dok. k 2 zabŕdnuť


čadnúť, -ne, -nú, -dol nedok. zried. černieť od dymu, pokrývať sa sadzami: strechy čadnú (Ráz.)


chladnúť, -ne, -nú, -dol nedok.

1. strácať teplo, stávať sa studeným, ochladzovať sa, ochládzať sa: voda, pokrm chladne, mŕtve telo chladne;

2. (o človeku) stávať sa ľahostajným, strácať záujem o niečo al. o niekoho; (o citoch) strácať na sile, slabnúť, chabnúť: Chladnem v súcite k nemu. (Taj.); chladli oproti sebe (Jégé); Rozvlnená obrazotvornosť chladla. (Vaj.) Chladne oddanosť k matke. (Al.) Slová lásky už nemá, myseľ chladne. (Tim.); nadšenie chladne;

dok. ochladnúť, k 1 i chladnúť, vychladnúť


chradnúť, -ne, -nú, -dol nedok.

1. (o človeku al. o zvierati) chorľavieť, chudnúť, upadať (telesne i duševne); (o rastline) vädnúť, schnúť: Chradne a polihuje od tej trpkej príhody. (Fr. Kráľ) Matka od žiaľu chradla, až uvädla. (Rys.) Pripomínala vzácnu kvetinku, ktorú presadili do nevhodnej zeme a ktorá teraz navidomoči chradla. (Urb.)

2. hynúť, odumierať, upadať: Chladne a chradne kedysi tak vrelo rozprúdený život. (Vaj.); šľachta majetkove chradla (Al.);

dok. chradnúť


chudnúť, -ne, -nú, -dol nedok. (o človeku al. zvierati) strácať na váhe, stávať sa chudým: Slabne zo dňa na deň a chudne navidomoči. (Tim.);

dok. schudnúť, vychudnúť

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abecedný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) abecedný; (bez) abecedného; (k) abecednému; (vidím) abecedného; (o) abecednom; (s) abecedným;

(štyria) abecední; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedných; (o) abecedných; (s) abecednými;


mužský rod, neživotné

(jeden) abecedný; (bez) abecedného; (k) abecednému; (vidím) abecedný; (o) abecednom; (s) abecedným;

(štyri) abecedné; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedné; (o) abecedných; (s) abecednými;


ženský rod

(jedna) abecedná; (bez) abecednej; (k) abecednej; (vidím) abecednú; (o) abecednej; (s) abecednou;

(tri) abecedné; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedné; (o) abecedných; (s) abecednými;


stredný rod

(jedno) abecedné; (bez) abecedného; (k) abecednému; (vidím) abecedné; (o) abecednom; (s) abecedným;

(tri) abecedné; (bez) abecedných; (k) abecedným; (vidím) abecedné; (o) abecedných; (s) abecednými;


absurdno podstatné meno, stredný rod

(jedno) absurdno; (bez) absurdna; (k) absurdnu; (vidím) absurdno; (o) absurdne; (s) absurdnom;

(tri) absurdná; (bez) absurdien; (k) absurdnám; (vidím) absurdná; (o) absurdnách; (s) absurdnami;


absurdný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) absurdný; (bez) absurdného; (k) absurdnému; (vidím) absurdného; (o) absurdnom; (s) absurdným;

(traja) absurdní; (bez) absurdných; (k) absurdným; (vidím) absurdných; (o) absurdných; (s) absurdnými;


(jeden) absurdnejší; (bez) absurdnejšieho; (k) absurdnejšiemu; (vidím) absurdnejšieho; (o) absurdnejšom; (s) absurdnejším;

(traja) absurdnejší; (bez) absurdnejších; (k) absurdnejším; (vidím) absurdnejších; (o) absurdnejších; (s) absurdnejšími;


(jeden) najabsurdnejší; (bez) najabsurdnejšieho; (k) najabsurdnejšiemu; (vidím) najabsurdnejšieho; (o) najabsurdnejšom; (s) najabsurdnejším;

(traja) najabsurdnejší; (bez) najabsurdnejších; (k) najabsurdnejším; (vidím) najabsurdnejších; (o) najabsurdnejších; (s) najabsurdnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) absurdný; (bez) absurdného; (k) absurdnému; (vidím) absurdný; (o) absurdnom; (s) absurdným;

(štyri) absurdné; (bez) absurdných; (k) absurdným; (vidím) absurdné; (o) absurdných; (s) absurdnými;


(jeden) absurdnejší; (bez) absurdnejšieho; (k) absurdnejšiemu; (vidím) absurdnejší; (o) absurdnejšom; (s) absurdnejším;

(tri) absurdnejšie; (bez) absurdnejších; (k) absurdnejším; (vidím) absurdnejšie; (o) absurdnejších; (s) absurdnejšími;


(jeden) najabsurdnejší; (bez) najabsurdnejšieho; (k) najabsurdnejšiemu; (vidím) najabsurdnejší; (o) najabsurdnejšom; (s) najabsurdnejším;

(tri) najabsurdnejšie; (bez) najabsurdnejších; (k) najabsurdnejším; (vidím) najabsurdnejšie; (o) najabsurdnejších; (s) najabsurdnejšími;


ženský rod

(jedna) absurdná; (bez) absurdnej; (k) absurdnej; (vidím) absurdnú; (o) absurdnej; (s) absurdnou;

(štyri) absurdné; (bez) absurdných; (k) absurdným; (vidím) absurdné; (o) absurdných; (s) absurdnými;


(jedna) absurdnejšia; (bez) absurdnejšej; (k) absurdnejšej; (vidím) absurdnejšiu; (o) absurdnejšej; (s) absurdnejšou;

(tri) absurdnejšie; (bez) absurdnejších; (k) absurdnejším; (vidím) absurdnejšie; (o) absurdnejších; (s) absurdnejšími;


(jedna) najabsurdnejšia; (bez) najabsurdnejšej; (k) najabsurdnejšej; (vidím) najabsurdnejšiu; (o) najabsurdnejšej; (s) najabsurdnejšou;

(štyri) najabsurdnejšie; (bez) najabsurdnejších; (k) najabsurdnejším; (vidím) najabsurdnejšie; (o) najabsurdnejších; (s) najabsurdnejšími;


stredný rod

(jedno) absurdné; (bez) absurdného; (k) absurdnému; (vidím) absurdné; (o) absurdnom; (s) absurdným;

(štyri) absurdné; (bez) absurdných; (k) absurdným; (vidím) absurdné; (o) absurdných; (s) absurdnými;


(jedno) absurdnejšie; (bez) absurdnejšieho; (k) absurdnejšiemu; (vidím) absurdnejšie; (o) absurdnejšom; (s) absurdnejším;

(tri) absurdnejšie; (bez) absurdnejších; (k) absurdnejším; (vidím) absurdnejšie; (o) absurdnejších; (s) absurdnejšími;


(jedno) najabsurdnejšie; (bez) najabsurdnejšieho; (k) najabsurdnejšiemu; (vidím) najabsurdnejšie; (o) najabsurdnejšom; (s) najabsurdnejším;

(dve) najabsurdnejšie; (bez) najabsurdnejších; (k) najabsurdnejším; (vidím) najabsurdnejšie; (o) najabsurdnejších; (s) najabsurdnejšími;


akordný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) akordný; (bez) akordného; (k) akordnému; (vidím) akordného; (o) akordnom; (s) akordným;

(traja) akordní; (bez) akordných; (k) akordným; (vidím) akordných; (o) akordných; (s) akordnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) akordný; (bez) akordného; (k) akordnému; (vidím) akordný; (o) akordnom; (s) akordným;

(tri) akordné; (bez) akordných; (k) akordným; (vidím) akordné; (o) akordných; (s) akordnými;


ženský rod

(jedna) akordná; (bez) akordnej; (k) akordnej; (vidím) akordnú; (o) akordnej; (s) akordnou;

(štyri) akordné; (bez) akordných; (k) akordným; (vidím) akordné; (o) akordných; (s) akordnými;


stredný rod

(jedno) akordné; (bez) akordného; (k) akordnému; (vidím) akordné; (o) akordnom; (s) akordným;

(dve) akordné; (bez) akordných; (k) akordným; (vidím) akordné; (o) akordných; (s) akordnými;


armádny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) armádny; (bez) armádneho; (k) armádnemu; (vidím) armádneho; (o) armádnom; (s) armádnym;

(dvaja) armádni; (bez) armádnych; (k) armádnym; (vidím) armádnych; (o) armádnych; (s) armádnymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) armádny; (bez) armádneho; (k) armádnemu; (vidím) armádny; (o) armádnom; (s) armádnym;

(dva) armádne; (bez) armádnych; (k) armádnym; (vidím) armádne; (o) armádnych; (s) armádnymi;


ženský rod

(jedna) armádna; (bez) armádnej; (k) armádnej; (vidím) armádnu; (o) armádnej; (s) armádnou;

(štyri) armádne; (bez) armádnych; (k) armádnym; (vidím) armádne; (o) armádnych; (s) armádnymi;


stredný rod

(jedno) armádne; (bez) armádneho; (k) armádnemu; (vidím) armádne; (o) armádnom; (s) armádnym;

(tri) armádne; (bez) armádnych; (k) armádnym; (vidím) armádne; (o) armádnych; (s) armádnymi;


autostrádny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) autostrádny; (bez) autostrádneho; (k) autostrádnemu; (vidím) autostrádneho; (o) autostrádnom; (s) autostrádnym;

(traja) autostrádni; (bez) autostrádnych; (k) autostrádnym; (vidím) autostrádnych; (o) autostrádnych; (s) autostrádnymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) autostrádny; (bez) autostrádneho; (k) autostrádnemu; (vidím) autostrádny; (o) autostrádnom; (s) autostrádnym;

(dva) autostrádne; (bez) autostrádnych; (k) autostrádnym; (vidím) autostrádne; (o) autostrádnych; (s) autostrádnymi;


ženský rod

(jedna) autostrádna; (bez) autostrádnej; (k) autostrádnej; (vidím) autostrádnu; (o) autostrádnej; (s) autostrádnou;

(štyri) autostrádne; (bez) autostrádnych; (k) autostrádnym; (vidím) autostrádne; (o) autostrádnych; (s) autostrádnymi;


stredný rod

(jedno) autostrádne; (bez) autostrádneho; (k) autostrádnemu; (vidím) autostrádne; (o) autostrádnom; (s) autostrádnym;

(tri) autostrádne; (bez) autostrádnych; (k) autostrádnym; (vidím) autostrádne; (o) autostrádnych; (s) autostrádnymi;


avantgardný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) avantgardný; (bez) avantgardného; (k) avantgardnému; (vidím) avantgardného; (o) avantgardnom; (s) avantgardným;

(štyria) avantgardní; (bez) avantgardných; (k) avantgardným; (vidím) avantgardných; (o) avantgardných; (s) avantgardnými;


(jeden) avantgardnejší; (bez) avantgardnejšieho; (k) avantgardnejšiemu; (vidím) avantgardnejšieho; (o) avantgardnejšom; (s) avantgardnejším;

(dvaja) avantgardnejší; (bez) avantgardnejších; (k) avantgardnejším; (vidím) avantgardnejších; (o) avantgardnejších; (s) avantgardnejšími;


(jeden) najavantgardnejší; (bez) najavantgardnejšieho; (k) najavantgardnejšiemu; (vidím) najavantgardnejšieho; (o) najavantgardnejšom; (s) najavantgardnejším;

(dvaja) najavantgardnejší; (bez) najavantgardnejších; (k) najavantgardnejším; (vidím) najavantgardnejších; (o) najavantgardnejších; (s) najavantgardnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) avantgardný; (bez) avantgardného; (k) avantgardnému; (vidím) avantgardný; (o) avantgardnom; (s) avantgardným;

(štyri) avantgardné; (bez) avantgardných; (k) avantgardným; (vidím) avantgardné; (o) avantgardných; (s) avantgardnými;


(jeden) avantgardnejší; (bez) avantgardnejšieho; (k) avantgardnejšiemu; (vidím) avantgardnejší; (o) avantgardnejšom; (s) avantgardnejším;

(dva) avantgardnejšie; (bez) avantgardnejších; (k) avantgardnejším; (vidím) avantgardnejšie; (o) avantgardnejších; (s) avantgardnejšími;


(jeden) najavantgardnejší; (bez) najavantgardnejšieho; (k) najavantgardnejšiemu; (vidím) najavantgardnejší; (o) najavantgardnejšom; (s) najavantgardnejším;

(tri) najavantgardnejšie; (bez) najavantgardnejších; (k) najavantgardnejším; (vidím) najavantgardnejšie; (o) najavantgardnejších; (s) najavantgardnejšími;


ženský rod

(jedna) avantgardná; (bez) avantgardnej; (k) avantgardnej; (vidím) avantgardnú; (o) avantgardnej; (s) avantgardnou;

(tri) avantgardné; (bez) avantgardných; (k) avantgardným; (vidím) avantgardné; (o) avantgardných; (s) avantgardnými;


(jedna) avantgardnejšia; (bez) avantgardnejšej; (k) avantgardnejšej; (vidím) avantgardnejšiu; (o) avantgardnejšej; (s) avantgardnejšou;

(tri) avantgardnejšie; (bez) avantgardnejších; (k) avantgardnejším; (vidím) avantgardnejšie; (o) avantgardnejších; (s) avantgardnejšími;


(jedna) najavantgardnejšia; (bez) najavantgardnejšej; (k) najavantgardnejšej; (vidím) najavantgardnejšiu; (o) najavantgardnejšej; (s) najavantgardnejšou;

(dve) najavantgardnejšie; (bez) najavantgardnejších; (k) najavantgardnejším; (vidím) najavantgardnejšie; (o) najavantgardnejších; (s) najavantgardnejšími;


stredný rod

(jedno) avantgardné; (bez) avantgardného; (k) avantgardnému; (vidím) avantgardné; (o) avantgardnom; (s) avantgardným;

(tri) avantgardné; (bez) avantgardných; (k) avantgardným; (vidím) avantgardné; (o) avantgardných; (s) avantgardnými;


(jedno) avantgardnejšie; (bez) avantgardnejšieho; (k) avantgardnejšiemu; (vidím) avantgardnejšie; (o) avantgardnejšom; (s) avantgardnejším;

(dve) avantgardnejšie; (bez) avantgardnejších; (k) avantgardnejším; (vidím) avantgardnejšie; (o) avantgardnejších; (s) avantgardnejšími;


(jedno) najavantgardnejšie; (bez) najavantgardnejšieho; (k) najavantgardnejšiemu; (vidím) najavantgardnejšie; (o) najavantgardnejšom; (s) najavantgardnejším;

(tri) najavantgardnejšie; (bez) najavantgardnejších; (k) najavantgardnejším; (vidím) najavantgardnejšie; (o) najavantgardnejších; (s) najavantgardnejšími;


bezdný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezdný; (bez) bezdného; (k) bezdnému; (vidím) bezdného; (o) bezdnom; (s) bezdným;

(dvaja) bezdní; (bez) bezdných; (k) bezdným; (vidím) bezdných; (o) bezdných; (s) bezdnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezdný; (bez) bezdného; (k) bezdnému; (vidím) bezdný; (o) bezdnom; (s) bezdným;

(tri) bezdné; (bez) bezdných; (k) bezdným; (vidím) bezdné; (o) bezdných; (s) bezdnými;


ženský rod

(jedna) bezdná; (bez) bezdnej; (k) bezdnej; (vidím) bezdnú; (o) bezdnej; (s) bezdnou;

(dve) bezdné; (bez) bezdných; (k) bezdným; (vidím) bezdné; (o) bezdných; (s) bezdnými;


stredný rod

(jedno) bezdné; (bez) bezdného; (k) bezdnému; (vidím) bezdné; (o) bezdnom; (s) bezdným;

(štyri) bezdné; (bez) bezdných; (k) bezdným; (vidím) bezdné; (o) bezdných; (s) bezdnými;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rednúť ndk stávať sa riedkym, redším: kdis witer od poludnegssj stranki wege, wina se mutga, ponewac počas toho wetra wino redňe a zrednuto we swogeg stalosti se russa, porusseno muti pr 18. st


rozhodnúť dk práv čo (medzi kým) urobiť rozhodnutie, vyniesť úsudok o niečom, a tým odstrániť pochybnosť, spornosť: nasampried pana welikomožneho prawo rosodlo (!) a nasse prawo potwrdilo jelšava 1602; prosil Ssalamon kral za srdce umele, to gest za mudrost, abj zle od dobreho rozeznatj cause prawne zmatene rozhodnutj a rozsuditj mohl kt 1753; Costerus chtegice tuto pohadku rozhodnutj a geg konec učjniti, doznawa, že Kristus Pan nemel obuwe cs 18. st;
-ovať ndk: kdo obwjnuge swet z hrichu a z sudu, ten take rozhoduge a rozeznawa pre w Pysme swatem cs 18. st


rozpadlý p.
rozpadnutý


rozpadnúť dk rozdeliť (sa), rozpuknúť (sa): Palucky Jan dohoniwsse Andrasse Paluczkeho tak ho zatyal kordom, ze se gemu menteka rospadla liptov 1634–66 roztrhla; zem se rozpadla a ukázala se hluboká gama vp 1764; skala, ktera se w Geruzaleme pod krizem, na kterim wisel (Kristus), rospadla, ass podnes otworena ge spr 1783; cžlowek ho (vápno) pohibe dobre z gednu lopatku, polege ho znowu ze zahradnicku polewacu krchlu nisst wiceg, gak aby rospadlo wl 1789 popukalo, rozpustilo sa; (kopyto) gak se mu (koňovi) rospadne, wlož na to teple psge legno a zhogit (!) se rg 18. st;
-ať, -ávať sa, -úvať sa ndk: (loď) rozpaduwa se pod hodinu a krze rozpadle sskalubyny nečista woda do ssiffu wpada kob 1666; area fatiscit: humno se rozpádá; hiulco: rozsstjpugem, rozpukugem, rozsedám, rozpádám; navis rimis fatiscit: hagow, lod se rozpadá ks 1763; ze sumcze oczas pecž takto: Negprwe geg nasol a nitj obtocž, aby se nerozpadal kuk 18. st


rozpadnutie [-í] s rozdelenie, rozpuknutie, popukanie: bez lydskeg ruky z blyskych wrchuw prihodleho rozpadnúťy a gegych kusuw skrz wetra spoluzložeňy witočyl se ten pekni palac pp 1734; labes: roztúpenj (!) zemj nebo rozpadnútj ks 1763


rozpadnutý, rozpadlý príd rozdelený, rozpuknutý, popukaný: skrze rozpadle sskalubyny nečista woda do ssiffu wpada kob 1666; sklyep nad žryedlom welmy rozpadnuty h. hričov 1680; diffisus: rozsstjpany, rozpadnúty, rozpuknúty; cimba rimosa: rozpadly hagow, lod; diffisum saxum: rozpadlá, rozpuknútá skala ks 1763; gá wedu mu nowu newestu do mogé napoli rozpadnuté gezkini vp 1764; paripa pejova na predneg nohy kopito ma rozpadnute poniky 1786; orel na rozpadnútych skalách sa obmesskáwá blr 18. st


rozsadať [-se-] ndk puknutím porušovať, pukať: hiulco: rozpukugem, rozsedám ks 1763;
r. sa puknutím sa rozdeľovať, rozpukávať sa: discedit tellus: zem se puká, padá, rozsedá se wu 1750;
rozsadnúť sa dk: zatny koni pres tu ranu rosedlu, kde se kopito z masem zchodi. Pakli se mene rosedne, zatni potut, pokut se rospadne a priloss na to mysto z noweho wagce bilek rg 18. st

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blednuť blednuť Blednuťí Blednuťí bodnutí bodnutí Bodnuťí Bodnuťí bodnúťi bodnúťi brdnút brdnút Brdnuťí Brdnuťí čadnúť čadnúť

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko CHLADNUCHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko CHLADNÚCHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
VARÍN, okr. ŽILINA – 3×;
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, okr. MARTIN – 2×;

Priezvisko CHLADNUCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko CHLADNÚCH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
VARÍN, okr. ŽILINA – 5×;
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, okr. MARTIN – 1×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;

Priezvisko MEDŃUNSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dnu: →speex →vorbis
dohodnutý: →speex →vorbis
nadobudnutie: →speex →vorbis
napadnutie: →speex →vorbis
napadnutý: →speex →vorbis
nezabudnuteľný: →speex →vorbis
nezvládnuť: →speex →vorbis
ovládnuť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor