dobíjať, -a, -ajú nedok.
1. prestávať biť, dokončovať bitie (o hodinách): Ale teraz dobíja zvonec desiaty raz. (Hor.)
2. (koho, čo) dokončovať zabíjanie, dorážať: Dobíjal zver parohom zabitého losa. (Gráf)
3. (do koho, na koho i bezpredm.) robiť na niekoho nátlak, dorážať: „Ty ma nechceš, vidím, už ma nechceš!“ dobíjal do nej. (Kuk.) Vyskočia všakové potvory a budú na teba dobíjať. (Dobš.) A kedy máte vychádzky z domu? — dobíjal Landík. (Jes.)
|| dobíjať sa (ku komu, k čomu, do čoho) usilovať sa nasilu vojsť, vniknúť niekam: Ošípané veľmi sa dobíjali k válovu. (Kuk.) Zlodejov a kmínov namnožilo sa toľko, že už i do obecnej kasy sa začali dobíjať. (Kuk.)
dobiť, -bije, -bijú dok.
1. prestať biť, skončiť bitie: hodiny dobili;
2. (koho, čo) veľmi zbiť, ubiť na smrť: dobili ho do bezvedomia; Ak sa žena pre takýto jeho život s ním škriepiť počala, dobil ju ako hovädo. (Taj.)
3. (koho, čo) zabiť, doraziť: Ranených Tatárov kozáci dobili. (Jégé) Leopard sa ešte chvíľu metal, ale v nasledujúcej chvíli ho drevený kyjak Tanganikov dobil. (Ondr.);
nedok. dobíjať
|| dobiť sa (ku komu, k čomu, do čoho) nasilu vojsť, vniknúť niekam: (Sila ľudu) vrhla sa na hostinec a dobila sa do sklepu. (Vaj.);
nedok. dobíjať sa