dobiela, pís. i do biela prísl. nabielo: d. zafarbený
bielo prísl. 1. ▶ vo farbe snehu, v bielej farbe, bielou farbou; syn. nabielo: b. sfarbený pes; b. kvitnúca bylina; b. sa trblietajúce vrcholce hôr; b. navlečené prikrývky; b. škvrnité listy; b. tapetovaná nízka povala; Bielo zakvitnutý stromec sa prikrčil za zvyšok kamennej cintorínskej ohrady. [K. Jarunková] 2. ▶ na čisto, do čista upravený: b. vydrhnutá podlaha ▷ do biela ↗ dobiela; na bielo ↗ nabielo
dobiela, pís. i do biela prísl. ▶ sfarbením pripomínajúc bielu farbu snehu: d. rozžeravený kov; pery vysušené d.; vlny rieky spenené d.; vydrhnúť chodby mydlom a kefami skoro d.; d. rozpálený kus kovu; Prudké slnko vzdialenejšie predmety sfarbovalo alebo do biela, alebo do červena. [L. Ballek]
bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené perie • snehobielo: snehobielo prestretý stôl • alabastrovo • poet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčoch • poet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik) • expr.: bielučko • bielunko • bielulinko • bieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeň • nabielučko • nabielunko • nabielulinko • nabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradlie • dobielučka • dobielunka • dobielulinka • dobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy
porov. aj biely
dobiela, dobielučka, dobielulinka, dobielunka, dobieluška p. bielo