dobrý, 2. st. lepší príd.
1. (o veciach al. o javoch i o zvieratách) majúci požadované vlastnosti, primeraný, náležitý, vyhovujúci, správny: d-á akosť, d-á pôda; d-é peniaze platné, nefalšované; d-é jedlo, d-é víno dobrej akosti a chutné; fyz. d. vodič tepla, elektriny kladúci malý odpor; látka lepšej kvality; podať lepší pracovný výkon; niečo lepšieho vec vybranej kvality; mať d. žalúdok zdravý, pren. veľa zniesť; mať d. sluch, zrak dobre počuť, vidieť; mať d-ú pamäť schopnosť ľahko a trvale si zapamätať; dožiť sa niečoho, užiť niečo pri d-om zdraví; veriť v lepšiu budúcnosť; dievča, mladík z d-ého (lepšieho) domu, z d-ej (lepšej) rodiny zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (najmä o mladých ľuďoch v buržoáznej spoločnosti); Dobrého veľa nebýva. (prísl.)
● hovor. mať d. nos (čuch) a) dobre rozoznávať vône a zápachy, b) pren. správne tušiť niečo; hovor. mať d. rozum byť rozumný; nemať d. rozum byť nepríčetný, bláznivý; hovor. byť pri d-om rozume byť triezvy; mať d-ú hlavu byť múdry, nadaný; hovor. byť na d-ej kuchyni mať kvalitnú stravu; byť v najlepších rokoch stredného veku; robiť niečo podľa najlepšieho vedomia a svedomia podľa svojich schopností; uznať za dobré pokladať za správne, súhlasiť s niečím; po d-om (urobiť niečo) podobrotky; rozísť sa po d-om, v d-om v priateľstve, nie v hneve;
2. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;
spodst. dobrá, -ej ž. známka pre druhý al. tretí stupeň prospechu: mať, dostať d-ú zo slovenčiny;
3. (o ľuďoch) plniaci si svoje povinnosti, opravdivý, dôkladný, dokonalý, súci: d. pracovník, d. učiteľ, d. žiak, d. straník; d. herec, d. spevák; d. krajčír; d. hráč; mať d-ého muža, d-ú ženu; d. otec starostlivý; d-á matka starostlivá, obetavá; d-é dieťa poslušné;
4. (o ľuďoch) majúci spoločensky vyhovujúce morálne, etické vlastnosti, poriadny, počestný, statočný, spravodlivý: d. človek, d-é dievča
● iron. d. kvietok, d. vták (vtáčik) o samopašnom dieťati al. o prefíkanom človeku;
5. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: d. skutok, d. príklad, d. úmysel, d-é predsavzatie, d-é mravy
● mať d-é meno byť známy (v dobrom zmysle); ísť, kráčať po d-ej ceste postupovať správne; dať sa na d-ú cestu začať žiť usporiadaným životom;
6. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý: d-é zaobchádzanie, d-é slovo; byť d. k niekomu, na niekoho
● arch. chodiť po d-ých ľuďoch po pýtaní, žobrať; d-á vôľa ochota niečo urobiť; nedať niekomu (ani) d-ého slova o neprívetivom správaní sa voči niekomu; buď (buďte) taký d. (zdvorilostná formula) prosím ťa (vás); hovor. nech som d. (zaverenie) na moj veru, na moj dušu;
7. osožný, vhodný, výhodný, užitočný: d-á myšlienka, d-á príležitosť; robiť d-é obchody;
● Keď nieto koláčov, aj chlieb je dobrý (prísl.) treba sa uskromniť; hovor. teraz som ti (vám) d. (výčitka) teraz ma potrebuješ (potrebujete);
8. priaznivý: d-é znamenie; mať d-ú mienku o niekom, urobiť d. dojem na niekoho; mať d-é pracovné podmienky;
9. príjemný, milý, radostný: d. program, d-á zábava, d-á hudba; mať d-ú náladu byť veselý; želať, priať niekomu dobré ráno, dobrú noc; Dobrý deň! Dobré ráno! Dobrú noc! pozdravy; Všetko dobré! Všetko najlepšie! zdvorilostná formula pri rozlúčke
● urobiť si d. deň z niekoho posmech, utiahnuť si z neho; hovor. Čo dobrého? Čo dobrého ste nám doniesli? Akú zprávu, aké prekvapenie? (formula, ktorou sa obraciame na prichádzajúceho);
10. hovor. veľký, hodný; presahujúci určitú mieru: d-á úroda; odkrojiť d. kus chleba, prejsť d. kus cesty; čakať d-ú hodinu vyše hodiny; prejsť d-ých 10 km vyše 10 km