dobre
I. lepšie prísl.
1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.; d. pracovať; d. počuť; d. vyrátať; d. pristupovať k deťom; byť d. naladený; d. sa spriateliť s niekým; d. sa zamestnať; d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo; d. si vypiť; d. dlho čakať
2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.
3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady
4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal
● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru; d. mu to padlo bol tomu rád; d. mu to robí priaznivo účinkuje; d. mu tak! výraz škodoradosti; d. máš! výraz súhlasu; iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie
II. čast.
1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.; d., povedal
2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral; bol by vyliezol d. že nie na strechu
dobré lepšie s.
1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé; všetko d., všetko najlepšie! želania
2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om; spomínať v d-om
● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý; keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky; d. sa samo chváli