dobré, -ého str.
1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;
2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť; čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)
● to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebe — možno porobenina; s dobrým to nebude. (Kuk.)
dobre
I. prísl. (2. st. lepšie)
1. vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu, dokonale, znamenite, výborne, správne, primerane, ako sa patrí; priaznivo, výhodne: d. písať na stroji, d. hovoriť po rusky; d. organizovať prácu, d. sa učiť; d. vyzerať; d. počuť, vidieť; d. spať; d. kúpiť, predať výhodne; d. dôjsť niekam a) vhod, b) na správne miesto; d. radiť niekomu; d. žiť a) v hojnosti, b) v zhode; má sa d., d. sa mu vodí; d. oblečený človek a) v šatách z kvalitnej látky, b) vkusne; d. vychovaný človek zdvorilý, pozorný, slušný; Všade dobre, doma najlepšie. (prísl.)
● d. mu to padlo lahodilo mu to; je mu d. (na duši) príjemne; d. mu to robí je mu to príjemné; už mu je d. vyzdravel; d. sa cíti a) príjemne (napr. doma, v spoločnosti ap.), b) je zdravý; nie je mu d. zle sa cíti; majte sa d.! pozdrav pri odchode; d. mu tak tak mu treba; d. máš! prisviedčanie; hovor. iron. d. vyzeráme o nepríjemnej, zlej situácii;
2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu, v náležitej miere, primerane, dokonale, značne, veľmi: d. sa vyznať v niečom; d. sa pamätať na niečo; d. si niečo premyslieť dôkladne; d. zaplatiť za niečo; d. sa najesť, napiť, vyspať; d. uviazať niečo pevne; d. živený človek;
3. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;
4. (s neurč. v kladných vetách) v úlohe prísudku vyjadruje, že dej (vyslovený v neurčitku) sa uskutočňuje v priaznivých okolnostiach (= ľahko): Dobre im dávať, keď majú. (Urb.); dobre ti je hovoriť tebe sa ľahko hovorí;
5. (s neurč. al. so spoj. ak, keby, keď; len s bud. časom a podm. spôsobom slovesa byť) v úlohe prísudku vyjadruje potrebu, nutnosť al. vhodnosť vykonať dej (= treba, hodí sa): d. bude urobiť poriadok; d. bude menej hovoriť a viac pracovať; d. by bolo napísať domov; d. bude, ak sa dohovoríme; d. by bolo, keby si sa čím skorej vrátil;
6. v úlohe jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, pritákavanie (= áno, hej, súhlasím): Dobre, rozmyslím si to! (Ráz.)
II. čast. (v spojení so záporným slovesom) vyjadruje, že príslušný dej temer nastal (= skoro, temer s kladným slovesom): Srdce trepoce sa jej divo, dobre nevyskočí. (Tim.) Financi lietali po dedinách, dobre si kolená nezodrali. (Urb.) Ide z povaly, dobre sa tie schody pod ním nezlámu. (Ráz.)