Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

dochodiť2 dok. prestať chodiť: d. základnú školu


dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1.prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty; vlak už d-l; d. z výletu; d-li nám pomôcť; d-la mi zásielka; d-la zima; d. do rozpakov; d. k majetku; d. o deti; d-la naňho únava; na každého d-e 10 korún; žil, ako d-lo; d. na chybu; hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba; d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa); obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor; d-la mu trpezlivosť

→ prísť;

nedok. dochádzať -a, dochodiť1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dochodiť ‑í ‑ia dok. (prestať chodiť)
dochodiť ‑í ‑ia nedok. (dochádzať)

dochádzať, dochodiť porov. prísť


chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


podochádzať, podochodiť p. prísť 1


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dochádzať, -a, -ajú i dochodiť1, -í, -ia nedok.

1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)

2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)

3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;

4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)

dochádza mu dych nestačí;

5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)

6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;

7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);

dok. dôjsť

|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)


dochodiť1 p. dochádzať

dochodiť2, -í, -ia dok.

1. prestať chodiť;

2. zried. (bezpredm. i čo) vychodiť až do konca: Len mi nechaj dievča dochodiť (Heč.) vychodiť školu


dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.

1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo

nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;

2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)

3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)

4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)

5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)

6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)

7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla

došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;

8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);

9. zried. prestať ísť: hodiny došli;

nedok. dochádzať i dochodiť


podochádzať, -a, -ajú i podochodiť, -í, -ia dok. postupne prísť (vo väčšom množstve), poprichádzať: Aspoň ženy podochodili. (Taj.) Chlapci podochádzali z najrozličnejších krajov. (Al.) Šíf pohne sa pätnásteho, dotiaľ nám pasy podochodia. (Tim.)

Morfologický analyzátor

dochodiť dokonavé sloveso
(ja) dochodím VKdsa+; (ty) dochodíš VKdsb+; (on, ona, ono) dochodí VKdsc+; (my) dochodíme VKdpa+; (vy) dochodíte VKdpb+; (oni, ony) dochodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dochodil VLdsam+; (ona) dochodila VLdsaf+; (ono) dochodilo VLdsan+; (oni, ony) dochodili VLdpah+;
(ty) dochoď! VMdsb+; (my) dochoďme! VMdpa+; (vy) dochoďte! VMdpb+;
(nejako) dochodiac VHd+;

nedochodiť dokonavé sloveso
(ja) nedochodím VKdsa-; (ty) nedochodíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedochodí VKdsc-; (my) nedochodíme VKdpa-; (vy) nedochodíte VKdpb-; (oni, ony) nedochodia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedochodil VLdsam-; (ona) nedochodila VLdsaf-; (ono) nedochodilo VLdsan-; (oni, ony) nedochodili VLdpah-;
(ty) nedochoď! VMdsb-; (my) nedochoďme! VMdpa-; (vy) nedochoďte! VMdpb-;
(nejako) nedochodiac VHd-;
dochoďiť dochoďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor