dohoniť dok. dohnať (význ. 2 – 4): d. autobus, d. priateľa na ulici; d. zameškané hodiny; všetci ťa d-ia v práci;
nedok. doháňať -a
doháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosahovať cieľ; syn. dostihovať: už ma doháňa; auto doháňa vlak; Skupina uháňa vpred a on sa darmo obzerá dozadu, nik ich nedoháňa. [R. Moric]; Čriedu doháňal voz. [Ľ. Ondrejov] 2. obyč. opak. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním privádzať na určené miesto: každý večer doháňa husi do dvora; d. voly až do druhého chotára 3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané: d. učivo; d. stratu vo výrobe; Matka musela robotou doháňať to, čo nevládal otec. [A. Kostolný]; Čo zameškal v mladosti, to zrazu zatúžil doháňať v zrelom veku. [P. Andruška] 4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosahovať rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnávať sa: spolužiaci ťa už v matematike doháňajú; Už prerástla vlastnú matku a pomaly doháňa otca. [K. Lazarová] 5. (koho k čomu) ▶ spôsobovať (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. nútiť: doháňa ho to až k zúfalstvu; bieda ma k tomu doháňa; bohvie, čo ho doháňalo k takým úvahám ▷ dok. ↗ dohnať, k 1, 3, 4 i ↗ dohoniť
dohoniť -ní -nia dohoň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dosiahnuť vpredu sa pohybujúci cieľ; syn. dohnať, dostihnúť: vlak sa nám nepodarí d.; choďte, dohoním vás; Udržiavala náskok, aby ju nedohonil. [V. Švenková]; Poslovia dohonili sprievod. [Š. Gráf] 2. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohnať: d. učebnú látku; dohoním to v noci; Aby dohonil, čo zameškal, poháňal koňa do rezkejšieho kroku. [J. Domasta] 3. (koho, čo v čom) ▶ dosiahnuť rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnať sa: všetci ťa dohonia v práci; V ťažbe zlata sme dohonili Kremnicu. [A. Hykisch] ◘ fraz. ani štyri páry koní ho nedohonia al. ani čert ho nedohoní ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa ▷ nedok. ↗ doháňať
dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načas • kniž. al. expr.: dojachať • prijachať: vlak dojachal do stanice • expr.: dopáliť • dotrieliť • pritrieliť: deti dotrielili do jedálne • expr.: dorútiť sa • prirútiť sa • dohnať sa • prihnať sa • dovaliť sa • privaliť sa • dohrnúť sa • prihrnúť sa • dosypať sa • domlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlaku • docválať • pricválať • doklusať • priklusať • priharcovať • hovor.: dorajtovať • prirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechom • expr.: doletieť • priletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišli • expr.: dofičať • prifičať • dofrčať • prifrčať • dofrňať • prifrňať • dofrnknúť • prifrnknúť • dobrnknúť • pribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňať • prifuňať • dofukotať • prifukotať • dofučať • prifučať • dopachtiť sa • pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykom • expr.: dokúriť • prikúriť: dokúril k nám celý napajedený • expr. pribziknúť (Hviezdoslav) • expr.: dohrmieť • prihrmieť • dorapčať • dohrčať • prihrčať • dohrkotať • prihrkotať • dohrmotať • prihrmotať • dohrmotiť • prihrmotiť • dohučať • dorachotiť • zried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvora • doraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa posledný • expr.: pribrnieť • pribežkať (o dieťati)
2. nahradiť niečo zameškané • dohoniť • dohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený čas • nadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala
3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulici • dohnať • dohoniť • dochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobus • hovor. chytiť: len tak-tak chytili vlak • nadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou
4. p. oklamať 3
dohoniť p. dostihnúť 1, 2, dobehnúť 2, 3
dostihnúť 1. behom al. dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ • dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestí • dohoniť • dohnať • dochytiť: dohonil, dohnal vlak autom • hovor. chytiť: ešte chytila posledný spoj • nadbehnúť (kratšou cestou al. rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus
2. vyrovnať sa niekomu v niečom • dobehnúť • dohoniť • dohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženie • hovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera
3. p. prichytiť 3, dochytiť 1
lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí
2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece
3. p. uloviť
vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa • urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali • narovnať sa • vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel • povyrovnávať sa • pozarovnávať sa • pourovnávať sa • ponarovnávať sa • povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)
2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň • dostihnúť • dohoniť • dobehnúť • dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších
3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovať • hovor.: vyúčtovať • porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými • fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty • fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa • zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili • skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval • nespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa
doháňať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) dostihovať, dobehovať: Jozef Koreň doháňa na ulici mladého Chabana. (Fr. Kráľ) Čriedu doháňal voz. (Ondr.)
2. (čo) nahrádzať niečo zameškané, usilovať sa dohoniť, dohnať, vyrovnávať niečí náskok v niečom: d. oneskorenie; Deti rýchle doháňajú, čo pre neprítomnosť v škole zameškali. (Heč.)
3. obyč. opak. (čo, zried. i koho) hnať (častejšie) na určité miesto: d. statok k studni; Z druhých stolíc doháňa si voly. (Tim.)
4. (koho k čomu) donucovať, nútiť: bieda ma k tomu doháňa;
dok. k 1, 2 dohoniť, k 3, 4 dohnať
dohoniť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dostihnúť v behu, pohybe, dobehnúť
● hovor. na štyroch koňoch by ho nedohonil, ani čert ho nedohoní veľmi sa ponáhľa, beží;
2. (čo) nahradiť niečo zameškané: d. zameškané hodiny (v práci);
3. (koho) dostihnúť v niečom, vyrovnať sa niekomu v niečom: Cítil, že takýchto (ľudí) v mnohom nikdy nedohonia a ani nemôžu dohoniť. (Jégé);
nedok. doháňať