dohora prísl.
1. (smerom) hore, nahor, op. dolu, nadol: ísť po rebríku d., pozrieť d.
2. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., hore, nahor, op. dolu, nadol: tovar od 100 korún d.; ceny idú d. zvyšujú sa
dohora prísl. 1. ▶ smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky; syn. hore, nahor; op. dolu, nadol: ísť chodníkom d.; pozerať sa d.; hmla sa dvíha d.; Keď si obliekol nohavice, mykol ich dohora a praskli. [R. Sloboda]; Prechádzal krížom cez trávnik s hlavou vyvrátenou dohora. [A. Baláž] 2. ▶ smerom k vyššej hodnote, pozícii a pod.; syn. hore, nahor; op. dolu, nadol: tovar od 100 korún d.; vyháňať ceny dohora [KŽ 1962] zvyšovať ◘ fraz. mať/dvíhať nos dohora byť namyslený
dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými
2. p. hore 2, 3
dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom
2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor
hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu • vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj • tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady • zastar. tamhor (Laskomerský)
2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch • dohora • tahore • tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch • poet. vhor (Plávka)
3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohora • nahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu • tahore • tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore • poet.: vozvysok (Figuli, Chrobák) • vozvýš (Žáry) • vhor (Rázus)
dohora prísl. smerom hore, nahor: driapať sa, ísť, pozerať, rásť, letieť, čnieť d.; hádzať, dvíhať niečo d.
dohora i dohory prísl. smerom hore, nahor: Potom hej ešťe držal nohi dohora (Kráľ. Lehota LM); Češe sa po starom dohora (St. Hory BB); Me nośiľi śahovinu, no z jarka dohuri na verch (Torysa SAB); Dachtore paropci śe češa dohuri (Dl. Lúka BAR)
dohory p. dohora